Ciele OSN na ochranu prírody majú pred samitom v Jerevane nedostatky

Vlády smerujúce na októbrový samit OSN o biodiverzite COP17 v Jerevane zaostávajú v plnení záväzkov na ochranu rastlín, živočíchov a ekosystémov, vyplýva zo správ zverejnených 12. októbra. Na stretnutí, na ktorom sa zúčastní takmer 200 krajín, sa má hodnotiť pokrok pri plnení cieľov v oblasti prírody do roku 2030 a rokovať o ďalších krokoch; formálne rokovania sa majú začať 19. októbra.¹²

Ciele pod tlakom

Parížska dohoda pre prírodu, prijatá v roku 2022, stanovila 23 cieľov, ktorých zámerom je do roku 2030 zastaviť a zvrátiť úbytok prírody, uvádza The Straits Times. Návrh hodnotenia zistil, že svet nie je na ceste k splneniu týchto cieľov v oblasti biodiverzity, napísal denník. Astrid Schomaker, ktorá vedie Dohovor OSN o biologickej diverzite, uviedla, že ciele možno ešte splniť, ale len ak sa zavedú zásadné zmeny.¹

Národné záväzky by aj pri úplnom zavedení chránili do konca desaťročia 27 % pevniny a vnútrozemských vôd a 12 % oceánov, uvádza správa. To je menej než cieľ ochrany 30x30, ktorého zámerom je do roku 2030 chrániť 30 % svetovej pevniny a vôd. Kampaň za prírodu uviedla, že niektoré krajiny v plnení tohto cieľa pokročili.¹

Financovanie a stimuly

Podľa The Straits Times krajiny zaostávajú v záväzku zabezpečiť do roku 2030 ročne 200 miliárd dolárov na biodiverzitu z verejných a súkromných zdrojov vrátane 30 miliárd dolárov ročne v medzinárodnej podpore pre rozvojové krajiny. Fond Cali, iniciatíva OSN spustená vo februári 2025 s cieľom získať od podnikov financie na ochranu prírody v rozvojových krajinách, prilákal 6 000 dolárov oproti ročnému cieľu 1 miliarda dolárov.¹

Správa uviedla, že pri znižovaní stimulov škodlivých pre prírodu o 500 miliárd dolárov ročne sa dosiahol len malý pokrok. Uviedla tiež, že na každý 1 dolár investovaného do ochrany alebo obnovy prírody sa približne 30 dolárov vynakladá na činnosti, ktoré jej škodia. Viac ako 130 spoločností a finančných organizácií vrátane Nestlé a H&M Group vyzvalo vlády, aby prepracovali stimuly spojené s verejnými výdavkami vo výške 2,6 bilióna dolárov ročne, ktoré podľa nich financujú postupy vyčerpávajúce ekosystémy.¹

Guido Broekhoven z WWF International uviedol, že „zmena účelu dotácií musí byť prioritou“. Nemenovaný francúzsky vládny predstaviteľ varoval, že zdĺhavé diskusie o financovaní by mohli odviesť pozornosť od samotných cieľov, a povedal: „Čím viac času trávite rozhovormi o financovaní, tým menej hovoríte o cieľoch.“¹

Program samitu

COP17 sa koná v arménskom hlavnom meste Jerevan, pričom sa očakáva účasť približne desiatich hláv štátov. An Lambrechts z Greenpeace International uviedol, že stretnutie musí priniesť „jasnú zmenu kurzu“. Podľa The Straits Times Spojené štáty nepristúpili k Dohovoru OSN o biologickej diverzite a na rokovaniach sa nezúčastňujú.¹

Phys.org uviedol, že krajiny sa pripravujú na nepriaznivé hodnotenie na samite OSN o biodiverzite. Podľa portálu dohovor každé dva roky organizuje globálne rokovania o ochrane prírody a rastliny, živočíchy a ekosystémy sú základom života na Zemi. COP31, v materiáli označený za každoročné medzinárodné klimatické rokovania, sa má konať v susednom Turecku niekoľko týždňov po stretnutí v Jerevane.²