Horúčavy si v západnej Európe počas rekordne teplého leta vyžiadali vyše 34 600 obetí

V Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a Belgicku zomrelo počas najteplejšieho zaznamenaného leta v Západnej Európe v dôsledku horúčav viac ako 34 600 ľudí. Vyplýva to z údajov zverejnených 1. októbra. Odhady sa vzťahujú na obdobia od apríla do septembra 2026 a zahŕňajú približne 16 000 úmrtí v Nemecku, čo je najvyšší počet spomedzi jednotlivých krajín.²

Odhady krajín ukazujú rozsah strát na životoch

Španielsko zaznamenalo od 15. mája do 30. septembra 5 805 nadmerných úmrtí pripisovaných horúčavám. Tento počet o viac ako 1 000 prekonal predchádzajúci rekord z roku 2022. Španielsko zažilo 61 dní s vlnami horúčav vrátane štyroch letných vĺn, ďalšej v septembri a období extrémnych horúčav v máji. Najhorším dňom z hľadiska úmrtnosti spôsobenej horúčavami bol 10. júl.²

Podľa predbežných údajov vládnej agentúry Santé publique France spôsobili tri vlny horúčav v júni, júli a auguste odhadom 7 824 úmrtí. Bol to najvyšší počet v krajine prinajmenšom od roku 2015. Inštitút Roberta Kocha odhadol počet úmrtí súvisiacich s horúčavami v Nemecku od 6. apríla do 13. septembra približne na 16 000. Z toho približne 9 600 úmrtí pripadlo počas vlny horúčav na konci júna.²

Agentúra Spojeného kráľovstva pre zdravotnú bezpečnosť odhadla, že vlny horúčav v máji a júni spôsobili 2 877 úmrtí. Konečnú správu za celú sezónu má zverejniť budúci rok. Belgický inštitút verejného zdravia Sciensano zaznamenal od 18. júna do 12. júla 2 112 úmrtí. Z týchto údajov jednotlivých krajín vychádza celkový hlásený počet viac ako 34 600 úmrtí v piatich krajinách.²

Horúčavy zasiahli veľkú časť Európy

Copernicus vo svojej najnovšej mesačnej správe uviedol, že priemerná teplota v Západnej Európe bola o 2,5 °C vyššia než priemer za roky 1991 až 2020. Program pozorovania Zeme prevádzkuje Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia. Európa ako celok zažila tretie najteplejšie leto v dejinách meraní, kým Západná Európa zažila najteplejšie. Viaceré krajiny zaznamenali svoje najvyššie teploty a počas sezóny nastali štyri z desiatich najsilnejších zaznamenaných vĺn horúčav v Európe.¹²

Copernicus 2. októbra informoval, že rekordných 52 percent Európy bolo vystavených veľmi silnému tepelnému stresu, kým silný tepelný stres zažilo približne 80 percent kontinentu. Do konca sezóny zaznamenali silný tepelný stres počas bezprecedentných 41 dní. Tento stav nastáva, keď sa telo už nedokáže dostatočne ochladzovať. Následky sa môžu začať bolesťami hlavy alebo závratmi a vyústiť do zlyhania orgánov či smrti.¹

Podľa Samanthy Burgess, ktorá v Európskom centre pre strednodobé predpovede počasia zodpovedá za oblasť klímy, vynikali horúčavy počas sezóny intenzitou aj geografickým rozsahom. „Leto 2026 ukázalo, že tepelný stres je čoraz rozšírenejší a pretrváva čoraz dlhšie,“ povedala. Copernicus spojil vlny horúčav v Európe s klimatickou zmenou.¹

Horúčavy sprevádzalo sucho

Sucho počas leta znížilo prietoky európskych riek na najnižšiu úroveň od začiatku meraní v roku 1992, uviedol Copernicus. Do konca augusta zasiahlo sucho takmer polovicu Európy, čím pokračoval dlhodobý nárast výskytu sucha za uplynulých 45 rokov.¹

Rekordy a porovnania

Hoci európska vlna horúčav z augusta 2003 zostáva najsilnejšou v dejinách meraní, sezónu 2026 charakterizovali opakované vlny na rozsiahlom území, nie jediný rekordný jav. Výskum Univerzity Paris 5 pripísal horúčavám z augusta 2003 celkovo 14 800 nadmerných úmrtí, kým odhady jednotlivých krajín za rok 2026 sa vzťahujú na rôzne obdobia od jari do začiatku jesene.¹²