Ben-Gvir natočil vo väzení hrozbu popravou predstaviteľa Hamasu

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir 28. septembra zverejnil video, na ktorom vo väzenskej cele konfrontuje Hassana Salameha, vysokopostaveného predstaviteľa Hamasu odsúdeného za bombové útoky v Jeruzaleme v roku 1996, a hovorí mu, že ho chce vidieť mŕtveho, pričom sľubuje, že ak bude vymenovaný za ministra obrany, bude sa usilovať o jeho popravu.¹²⁶

Odsúdenie z 90. rokov

Hassana Salameha drží Izrael vo väzbe od roku 1996, potom čo ho izraelské sily v máji toho roku vypátrali a postrelili v oblasti Hebronu, následne bol zatknutý a postavený pred súd, uvádza portál israelnationalnews.com. Vojenský súd ho odsúdil za jeho úlohu pri plánovaní bombových útokov na linku autobusu č. 18 v Jeruzaleme vo februári a marci 1996, informoval portál. Izrael uvádza, že pri útokoch z 90. rokov zahynuli a boli zranené desiatky ľudí, podľa agentúr Anews a TRT World, zatiaľ čo israelnationalnews.com informoval, že dokument OSN uvádza jeho odsúdenie za tri samovražedné útoky, pri ktorých zahynulo 46 ľudí a asi 90 bolo zranených. Vykonáva viacnásobný trest doživotia, čo potvrdzujú správy agentúr Anews aj TRT World.³⁴⁵

Podľa denníka The Jerusalem Post pomáhal Salameh plánovať a organizovať útoky na linku autobusu č. 18, pri ktorých podľa denníka zahynulo 48 ľudí vrátane detí, žien, mužov a vojakov; správa denníka The Times of Israel o tých istých udalostiach toto číslo nepotvrdzuje, takže údaj zostáva medzi oboma zdrojmi sporný. Portál israelnationalnews.com samostatne informoval, že pri bombovom útoku na linku 18 z 25. februára 1996 zahynulo 24 ľudí a pri súvisiacom útoku na Aškelonskej križovatke v ten istý deň zahynula vojačka Izraelských obranných síl (IDF) Hofit Ayesh. Portál tiež informoval, že Salameh napísal knihu, ktorá bola v roku 2023 vydaná v Pásme Gazy na slávnosti organizovanej vojenským krídlom Hamasu.¹²³

Video a hrozby

Na zábere, ktorý bol zverejnený na sieti X, je Ben-Gvir zachytený vo vnútri Salamehovej cely, uvádzajú agentúry Anews a TRT World. Väzňovi povedal: „Chcem ťa zabiť,“ informoval denník The Times of Israel, a osobitne povedal: „Popravte ho,“ podľa portálu Middle East Eye. Denník The Jerusalem Post citoval jeho slová adresované Salamehovi: „Zabil si 48 ľudí. Deti, ženy, mužov a vojakov – ktorí sú mojimi deťmi,“ a: „Tu som zodpovedný za tvoje peklo.“ Dodal: „Ako minister národnej bezpečnosti som viedol politiku, ktorá zmenila jeho život na peklo.“ Podľa portálu israelnationalnews.com Ben-Gvir opísal stretnutie so Salamehom ako „chvíľu, keď sa kruh uzavrel“, a povedal, že plánuje presadzovať jeho popravu.¹²³⁶

Podľa denníka The Times of Israel má Ben-Gvir vo zvyku nakrúcať sa, ako karhá palestínskych väzňov, a súčasne upozorňovať na zhoršujúce sa podmienky vo väzniciach, pričom podľa portálu boli niektoré z týchto videí stiahnuté po tom, čo kritici namietali, že ide o nezákonný predvolebný materiál.²

Politické súvislosti pred voľbami

Hrozby prichádzajú v čase, keď je Izrael pred voľbami do Knesetu, informovala agentúra Anews. Podľa agentúr Anews a TRT World Ben-Gvir uviedol, že jeho strana, Otzma Jehudit, bude pred súhlasom so vstupom do akejkoľvek budúcej koalície trvať na kontrole ministerstiev obrany a spravodlivosti. Obe agentúry informovali, že Ben-Gvir sľúbil presadzovať trest smrti pre palestínskych väzňov a urýchliť to, čo nazval „dobrovoľnou migráciou“, teda vysídlenie Palestínčanov z Gazy a Západného brehu, ak sa stane ministrom obrany.⁴⁵

Agentúry Anews a TRT World informovali, že v marci izraelskí zákonodarcovia schválili zákon umožňujúci trest smrti pre palestínskych väzňov za určitých podmienok – opatrenie, ktoré Ben-Gvir a jeho strana pevne podporovali a podľa TRT World aj presadzovali. TRT World informovala, že zákon vyvolal širokú kritiku a diplomatické napätie medzi arabskými a regionálnymi krajinami, zatiaľ čo Anews uviedla, že Palestínčania a arabské vlády odmietli návrhy dobrovoľnej migrácie; TRT World ďalej informovala, že palestínski predstavitelia, obyčajní Palestínčania a arabské štáty vnímajú takéto plány ako v podstate nútené vyhnanie a etnickú čistku.⁴⁵

Reakcia Hamasu

Hamas vydal vyhlásenie v reakcii na video, v ktorom uviedol: „Náš hrdinský ľud zostane verný svojim národným veciam, medzi ktorými je na prvom mieste otázka väzňov,“ ako informoval denník The Jerusalem Post, a dodal, že Hamas a jeho väzni „sa ním nedali zastrašiť“. Portál Middle East Eye citoval vyhlásenie Hamasu: „Vynaložili sme – a budeme naďalej vynakladať – všetko možné úsilie, na všetkých úrovniach a všetkými prostriedkami, aby sme zaistili prepustenie našich väzňov,“ a: „Zostávame verní tomuto záväzku, kým nedosiahnu slobodu.“ Portál Middle East Eye vo vlastnej správe uviedol, že video predstavuje zločin a flagrantné porušenie medzinárodného práva a že zastrašovanie neoslabí odhodlanie väzňov.¹⁶