Pápež Lev XIV. navštívil Francúzsko, stretol sa s obeťami zneužívania v tieni kauzy Rupnik

Pápež Lev XIV. začal v piatok štvordňovú oficiálnu návštevu Francúzska, prvú zastávku po ceste do Afriky, s plánom stretnúť sa v Lurdách s obeťami sexuálneho zneužívania zo strany duchovných v čase obnoveného záujmu o to, ako Cirkev rieši obvinenia voči slovinskému kňazovi a umelcovi Markovi Rupnikovi.¹⁷²⁵

Prvá návšteva po 18 rokoch

Ide o prvú oficiálnu cestu katolíckeho pápeža do Francúzska za 18 rokov a zároveň o prvú štátnu návštevu pápeža v krajine od čias Benedikta XVI. v septembri 2008. Nad cestou visí niekoľko citlivých tém vrátane sexuálneho zneužívania zo strany duchovných a nového francúzskeho zákona o asistovanej smrti, píše agentúra AFP.¹

Rupnikove mozaiky v Lurdách zakryli

Marka Rupnika, 71-ročného slovinského kňaza a umelca, ktorého mozaiky zdobia približne 200 kostolov a kaplniek po celom svete, obvinilo najmenej 20 žien, väčšinou bývalých rehoľníčok, zo sexuálneho a psychického zneužívania siahajúceho až do 90. rokov. Jezuitský rád ho v roku 2023 vylúčil zo svojich radov po tom, čo dospel k záveru, že obvinenia proti nemu sú „veľmi vysoko“ dôveryhodné, a v súčasnosti čelí cirkevnému procesu.⁶⁴⁵¹

Ešte pred príchodom pápeža dal biskup Tarbes a Lúrd Jean-Marc Micas Rupnikove mozaiky v svätyni zakryť závesmi s motívom návštevy. Micas povedal, že Lurdy sú „miestom všetkých krehkostí, všetkých zranení“, a že stretnutie s obeťami práve tam má osobitný význam.³⁵⁶

Vatikánsky spravodajský portál Vatican News uviedol, že 200 kúskov mozaiky s názvom „Renaître“ bude rozdaných na symbolické miesta po celom svete, pričom Lurdy dostanú prvý a dvestý kúsok. Členka tamojšej komunity, sestra Samuelle, opísala tvorbu mozaiky ako „doslova umenie skladania rozbitých kúskov dokopy“.³

Obete žiadajú vyvodenie zodpovednosti

Päť údajných obetí Rupnika poslalo pred návštevou otvorený list, v ktorom vyzvali pápeža Leva, aby naliehal na uzavretie takmer ročného cirkevného procesu s kňazom, na ktorom sa podieľa päť určených sudcov. V liste uviedli, že súčasný proces vysiela signál, „že netreba oznamovať zneužívanie cirkevným orgánom, pretože aj tak sa nič nedeje a nikto nebude braný na zodpovednosť“, a požiadali, aby výsledok procesu „nezostal poznačený žiadnym tieňom pochybnosti“. Tlačové oddelenie Vatikánu sa k veci bezprostredne nevyjadrilo.⁵

Samostatne sa má pápež Lev v nedeľu v Lurdách súkromne stretnúť so siedmimi obeťami, medzi nimi aj s 80-ročným mužom, ktorý kedysi navštevoval internátnu školu Notre-Dame de Bétharram, inštitúciu čeliacu rozsiahlym obvineniam z fyzického a sexuálneho zneužívania. Stretnutie nadväzuje na vyšetrovanie z roku 2021, ktoré zistilo, že duchovní alebo laickí členovia Cirkvi zneužili vo Francúzsku za sedemdesiat rokov približne 330 000 maloletých, a prichádza po ďalšom poškodení dôveryhodnosti Cirkvi v súvislosti s obvineniami voči charitatívnej osobnosti abbé Pierrovi.¹²

Politické súvislosti

Návšteva prichádza sedem mesiacov pred francúzskymi prezidentskými voľbami, ktoré strana Marine Le Penovej Národné združenie považuje za doteraz najsilnejšiu príležitosť získať moc, pričom migrácia sa má stať jednou z ústredných tém. Pápež Lev má navštíviť Maison Bakhita, združenie na podporu migrantov, čo výskumník Martin Dumont označil za „silné gesto“ pripomínajúce pápežovo odsúdenie „ľahostajnosti“ voči migrantom počas jeho júnovej návštevy Španielska.¹

V júni francúzsky parlament schválil zákon, ktorý priznáva niektorým dospelým s nevyliečiteľnými chorobami právo na asistovanú smrť – krok, ktorý katolícka Cirkev vo Francúzsku odsúdila ako „zlom“. Kardinál Jean-Marc Aveline uviedol, že „obrana dôstojnosti ľudského života“ je jadrom pápežovho posolstva, a dodal: „Ako to vyjadrí vo Francúzsku? Uvidíme.“ Dumont povedal, že pápež sa tejto témy môže dotknúť, ale „veľmi by ho prekvapilo, keby zaujal konfrontačný postoj“.¹

Pápež Lev má tiež predniesť prejavy v UNESCO a v Metz, kde je súčasťou jeho programu stretnutie s názvom „Ku koreňom Európy za mier a jednotu“. Historik Charles Mercier povedal: „Tým, že sa pápež rozhodol obhajovať európsku integráciu, dáva svojej návšteve už teraz politický smer,“ zatiaľ čo politológ Francois Mabille poukázal na pápežov dôraz na „úlohu Európy vo vzťahu k tomu, čo nazýva ‚imperiálnymi logikami‘ – teda Spojenými štátmi, Čínou a Ruskom“.¹

Podľa denníka The New York Times cesta odzrkadľuje pápežovu snahu venovať sa rovnako historickým baštám katolicizmu ako aj jeho novším centrám – zameranie, ktoré za jeho predchodcu Františka väčšinou obchádzalo krajiny ako Francúzsko.⁷⁶