Satelitné snímky ukazujú, že poškodených je 82 % stavieb v Pásme Gazy

Novoaktualizované satelitné snímky Pásma Gazy, ktoré v júni 2026 vyhotovil Google a koncom septembra zverejnil online, ukazujú, že poškodených je približne 82 percent stavieb na celom území, pričom približne dve tretiny z nich sú úplne zničené. Vyplýva to zo správ, ktoré krížovo porovnávajú snímky z Google Earth s hodnoteniami škôd Organizácie Spojených národov.¹²³⁵

Rozsah ničenia

Zo snímok vyplýva, že poškodených je približne 200-tisíc budov v celom Pásme Gazy, pričom približne dve tretiny z nich sú úplne zničené. Počet zničených budov vzrástol o deväť percent aj po tom, ako začalo platiť prímerie.¹²³⁵

Svetová banka, Európska únia a Organizácia Spojených národov v spoločnom hodnotení použili satelitné snímky s rozlíšením 30 centimetrov a radar so syntetickou aperturou, aby zaznamenali, ako boli v celom Pásme Gazy zasiahnutí ľudia, hmotný majetok, infraštruktúra a služby. UNOSAT samostatne uviedol, že k 16. júnu 2026 bolo poškodených 201 290 stavieb, z toho 134 422 bolo uvedených ako zničené a 13 848 ako ťažko poškodené.⁸⁴

Obete a vysídlenie

Podľa zdravotníckych úradov v Pásme Gazy počet obetí od začiatku izraelskej ofenzívy presahuje 74-tisíc. Toto číslo sa opakuje vo viacerých správach, no aspoň jeden zdroj ho spochybňuje.³⁴²

Situačná správa UNRWA uvádza 73 231 zahynutých Palestínčanov a 173 686 zranených v celom Pásme Gazy za obdobie od 7. októbra 2023 do 12. júla 2026. Zo správ vyplýva, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší, pretože mnoho ľudí sa stále pohrešuje pod troskami.⁹²⁵

Približne 1,9 milióna ľudí v Pásme Gazy bolo vysídlených a viac než 60 percent obyvateľstva prišlo o domov. Denník The Guardian uviedol, že „viac než 2,1 milióna vysídlených ľudí žije v stanoch a dočasných prístreškoch v Pásme Gazy“.⁷⁴¹

Počet obyvateľov Pásma Gazy pred vojnou dosahoval podľa jediného zdroja približne 2,3 milióna a väčšina obetí má byť civilného pôvodu. Pri útoku vedenom Hamasom v októbri 2023 zahynulo približne 1 200 ľudí a okolo 251 ľudí bolo unesených, pričom aj väčšina týchto obetí boli civilisti.¹³

Pohľad mesto po meste

Najviac škôd na stavbách utrpel Khan Younis, kde bolo zasiahnutých 51 885 budov a Indonézska mešita Istiqlal bola obrátená na ruiny necelé dva roky po tom, čo bola znovu otvorená.²⁵

Governorát Gaza zaznamenal 51 530 poškodených stavieb, z toho 41 663 priamo v meste Gaza. Prístav mesta, ktorý kedysi poskytoval obživu približne 110-tisíc ľuďom, bol vážne poškodený. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo uviedla, že „prístav je vážne poškodený a väčšina rybárskych lodí zničená“.²

Satelitné snímky ukazujú, že Rafah je takmer úplne obrátený na trosky, vrátane hustoosídlenej štvrte Tal as-Sultan, ktorá vyzerá, akoby bola vymazaná z mapy. Po tom, čo izraelská armáda v meste začala operácie, utieklo približne milión obyvateľov a v governoráte Rafah bolo medzi aprílom a júlom 2025 zaznamenaných 7 112 novo poškodených stavieb.¹²⁴

V Severnej Gaze bolo do júla 2025 poškodených 94 percent ornej pôdy. Beit Lahiya, Jabalia a ďalšie komunity čelili opakovaným izraelským vojenským operáciám a utečenecký tábor Jabalia – najväčší z ôsmich táborov v Pásme Gazy – bol zrovnaný so zemou, pričom celé bloky zostali v troskách.²⁵

Trosky a výzva obnovy

Celkový objem trosiek v Pásme Gazy sa podľa jediného zdroja odhaduje na 61 miliónov ton. Jaco Cilliers uviedol, že celkový objem trosiek v Pásme Gazy predstavuje 61 miliónov ton. Poznamenal, že ide zhruba o dvadsaťnásobok objemu trosiek, ktoré za uplynulých 18 rokov vyprodukovali všetky vojny na svete dokopy.¹

Prímerie a pretrvávajúce útoky

Prímerie nadobudlo platnosť 10. októbra 2025 a zastavilo najintenzívnejšie boje, hoci izraelské útoky pokračovali v reakcii na to, čo Izrael označuje za hrozby a útoky.⁷

Od nadobudnutia platnosti prímeria zahynulo viac než 1 400 ľudí a takmer 5 000 bolo zranených. Stanica France 24 uviedla, že humanitárna situácia v Pásme Gazy zostáva kritická a že izraelské útoky pokračujú na celom území.²⁵⁶

Reakcie

Írsky europoslanec Barry Andrews, ktorý zverejnil snímky na sociálnych sieťach a dosiahol milióny zhliadnutí, uviedol: „aktualizované satelitné snímky Pásma Gazy od Googlu sú naozaj neuveriteľné, nech ich vidí každý“. Analytik Nathan Ruser z Austrálskeho inštitútu strategickej politiky povedal, že snímky „ukazujú realitu Pásma Gazy v šokujúcom rozlíšení“. Chris Doyle poznamenal, že podobné snímky šokujú svetovú verejnosť už roky. Dodal, že skutočnou otázkou je, či takéto snímky nakoniec zmenia postoj hlavných svetových lídrov vrátane Spojených štátov. Rebecca Wolfeová podotkla, že ciele útokov sa často nachádzali v blízkosti kritickej infraštruktúry a civilistov, pričom ťažkosť spočíva v tom, že nešlo o nedostatok informácií – Izrael podľa nej prostredie, v ktorom pôsobil, veľmi dobre poznal.⁷

Palestínsky novinár Abubaker Abed, ktorý odišiel z Pásma Gazy so svojou rodinou, povedal: „Nedokázal som sa na to ani ďalej pozerať, pretože vidieť miesto, kde som vyrastal, miesto, kde som sa narodil, takto obrátené na trosky, bolo absolútne srdcervúce.“ Kritici obviňujú Izrael z vojnových zločinov za spôsob, akým vedie túto kampaň – obvinenie, ktoré Izrael odmieta.⁴³