Kórejská republika žiada od Ukrajiny ospravedlnenie v spore o odovzdanie vojnových zajatcov

Kórejská republika 28. septembra vyzvala Ukrajinu na ospravedlnenie potom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil, že Kyjev odovzdal Soulu dvoch zajatých severokórejských vojakov – krok, ktorý podľa Soulu porušil dohodu o mlčanlivosti medzi oboma vládami.¹³⁴⁵

Zverejnenie na pôde OSN

Zelenskyj povedal Valnému zhromaždeniu OSN, že Ukrajina poslala do Kórejskej republiky dvoch severokórejských vojakov, ktorých zajali ukrajinské sily. Opísal aj okolnosti ich zajatia so slovami, že týchto mužov nebolo jednoduché zajať živých.²⁴¹

Juhokórejský prezidentský úrad prostredníctvom vyššieho tajomníka Seong Ghi-honga uviedol, že je vážne znepokojený spôsobom, akým bola informácia zverejnená. Seong povedal, že verejné oznámenie Ukrajiny, po ktorom nasledovalo popretie existencie akejkoľvek dohody o mlčanlivosti, narušilo dôveru medzi oboma vládami.²⁴¹

Prezident Lee Jae Myung zverejnenie priamo skritizoval a na sociálnych sieťach napísal, že nerozumie, prečo Ukrajina porušila dohodu a zverejnila celú vec.⁴

Popretie a obhajoba zo strany Kyjeva

Ukrajinský prezidentský úrad uviedol, že zverejnil iba základný fakt o odovzdaní, nie celý priebeh, a poprel, že by existovala formálna dohoda o mlčanlivosti. Kórejská republika toto popretie označila za nepravdivé.⁴¹

Prezidentský poradca Dmytro Lytvyn zverejnenie obhajoval s tým, že Ukrajina funguje transparentne a že tajné odovzdanie vojakov by nebolo v jej štýle.⁴¹

Podľa jedného zdroja Ukrajina v skutočnosti o odovzdaní opakovane rokovala so Soulom prostredníctvom rôznych kanálov a žiadala o utajenie, čiastočne aj preto, že verejné zverejnenie by mohlo Kyjev vystaviť domácej kritike za to, že premeškal príležitosť vymeniť vojakov za ukrajinských zajatcov.⁵

Podľa iného zdroja mala dohoda o mlčanlivosti chrániť samotných odovzdaných vojakov pred nebezpečenstvami, ktoré by mohli nastať, ak by sa odovzdanie stalo verejným.²

Zajatí vojaci

Podľa jedného zdroja boli obaja muži zajatí ukrajinskými silami v ruskej Kurskej oblasti v januári 2025. Jeden z nich slúžil v prieskumnej jednotke a do severokórejskej armády bol odvedený vo veku 17 rokov. Niektorí severokórejskí vojaci bojujúci po boku ruskej armády absolvovali výcvik v ovládaní ruských zbraní.²¹

Zelenskyj povedal, že vojakov bolo ťažké zajať živých. Podľa jeho citovaných slov sa jeden z nich pri zistení, že bude zajatý, pokúsil o samovraždu. „Týchto chlapov nie je jednoduché zajať živých. Jeden z nich, keď si uvedomil, že bude zajatý, sa pokúsil zabiť,“ povedal Zelenskyj a dodal: „A bol šokovaný, že mu osud nedovolil zomrieť.“²

Podľa jedného zdroja obaja muži neskôr vyjadrili želanie prebehnúť do Kórejskej republiky a žiť tam bežný život.²⁴¹

Širší kontext

Severná Kórea od roku 2024 nasadila na podporu ruského vojnového úsilia zhruba 14 000 až 15 000 vojakov, pričom podľa jedného zdroja ich v bojoch padlo viac ako 6 000. Analytik Park Won-gon uviedol, že Severná Kórea využíva toto nasadenie na budovanie hrdinského príbehu pre domácu propagandu.²¹

Kórejská republika a Ukrajina sa už predtým dohodli na spolupráci v otázke severokórejských vojnových zajatcov: ich ministri zahraničných vecí dosiahli dohodu v marci a Lee a Zelenskyj sa témou opäť zaoberali v júli na samite NATO v Ankare. Juhokórejský hovorca uviedol, že obaja lídri sa zhodli, že status vojakov by sa mal vyriešiť v súlade s medzinárodným právom.²

Kórejská republika uviedla, že Ukrajine nedodala žiadne smrtiace zbrane, pričom sa odvoláva na domáce právne obmedzenie poskytovania vojenskej pomoci krajinám vo vojne. Soulský prezidentský úrad uviedol, že v reakcii na spor o zverejnenie zvažuje ďalšie kroky.¹²⁵