Ukrajina tvrdí, že ruské straty na živej sile do septembra vzrástli o 46 percent

Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny 1. októbra uviedol, že ruské ozbrojené sily utrpeli v septembri na Ukrajine odhadované straty na živej sile v počte 46 230 ľudí. Podľa jeho záznamov ide o najvyšší mesačný odhad v roku 2026, takmer o 46 % vyšší než januárový odhad 31 710. Údaje, ktoré zverejnil ukrajinský zdroj, neboli nezávisle potvrdené.¹

Odhad strát dosiahol tohtoročné maximum

Septembrový odhad prekonal predchádzajúce mesačné maximá roku 2026 z júla a augusta, keď Ukrajina vyčíslila ruské straty na živej sile na 42 860, respektíve 42 020 ľudí. Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny uviedol, že nárast ukazuje neschopnosť ruského vojenského vedenia plniť svoje ciele. Materiály však neobsahujú nezávislé overenie celkových údajov.¹

Ukrajina si už skôr v priebehu roka stanovila vyšší cieľ. Vtedajší minister obrany Mychajlo Fedorov povedal, že krajina chce „zabiť 50 000 Rusov mesačne“. V tej istej ukrajinskej správe sa uvádzalo, že ruské straty na živej sile v decembri 2025 prvýkrát prevýšili nábor nových vojakov, no ani toto tvrdenie nie je potvrdené.¹

Hlavný veliteľ Ukrajiny Mychajlo Drapatyj uviedol, že prístup Kyjeva sa namiesto početnej prevahy opiera o bezposádkové systémy, presnosť a nekonvenčné metódy. Obe krajiny pritom pokračujú v útokoch na veľké vzdialenosti na vojenské, priemyselné a dopravné ciele.¹

Opakované útoky na kyjevský most

Ruské drony 1. októbra podľa ukrajinských správ zasiahli okolie pilierov kyjevského Južného mosta. Narušili spojenie metra vedené cez most a počas kontroly zastavili dopravu. Zranenia neutrpel nijaký cestujúci ani rušňovodič a poškodené neboli ani okná vlaku, ani jeho vagón.¹

Nasledovali ďalšie útoky. Ruský dron podľa správ 2. októbra zasiahol most už štvrtýkrát za dva dni. Južný most, ktorý spája východný a západný breh Kyjeva, bol v čase štvrtého útoku stále uzavretý pre cestnú dopravu. Obidve médiá uvedené v materiáloch informovali o ďalších ruských útokoch na most.¹²

Bývalý skúšobný inžinier spoločnosti Antonov a letecký odborník Kostiantyn Kryvolap uviedol, že útoky zrejme nemali most zničiť, ale predovšetkým obmedziť dopravu, narušiť logistiku a vyvinúť psychologický tlak. Ukrajinská správa označila prvý útok za vôbec prvý prípad, keď ruské drony zasiahli jeden z kyjevských mostov.¹

Ďalší ruský dron 1. októbra zasiahol areál kyjevského Ústavu jadrového výskumu a spôsobil požiar, ktorý sa podarilo rýchlo uhasiť, uviedol Štátny inšpektorát jadrovej regulácie Ukrajiny. Podľa inšpektorátu sa nikto nezranil a výskumný reaktor VVR-M ani iné systémy dôležité pre bezpečnosť neboli poškodené. Hodnoty radiácie zostali na úrovni od 0,16 do 0,20 mikrosieverta za hodinu.¹

Dronová vojna a útoky sa rozširujú

Ukrajina uviedla, že Rusko na jej územie za jediný deň vyslalo približne 500 dronov, z ktorých asi polovica mala prúdový pohon. Podľa ukrajinskej správy Ukrajina v súčasnosti zostreľuje 57 % dronov typu Šáhid s prúdovým pohonom a do konca októbra by mohla vyrobiť až 400 dronov určených na ich zachytávanie.¹

Ruské kĺzavé bomby 2. októbra zasiahli charkovské štvrte Slobidskyj a Nemyšľanskyj. Podľa regionálnych úradov zabili najmenej dvoch ľudí a 36 zranili. Jedna obytná budova bola podľa správ zničená. Pri samostatnom ruskom útoku na obchodné centrum v Odese utrpel zranenia jeden človek a poškodená bola infraštruktúra.¹²

Ukrajina medzitým zaútočila dronmi na priemyselné objekty v ruskom meste Volgograde, uviedol západný zdroj. Následný požiar v bytovom dome zranil jedného človeka. Ukrajinské sily podľa správ zasiahli aj dve lode napojené na Rusko v Čiernom mori. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zasiahnuté boli aj ďalšie ciele v Čiernom mori a v Oriolskej, Samarskej a Brianskej oblasti v Rusku.¹²

Spor o severokórejských zajatcov

Diplomatický spor vznikol po tom, ako Ukrajina verejne oznámila presun dvoch severokórejských vojnových zajatcov do Južnej Kórey. Ukrajina ich zajala v januári 2025. Boli označení za prvých príslušníkov severokórejského kontingentu bojujúceho po boku Ruska, ktorých zajali živých.²

Juhokórejský prezident Lee Jae Myung žiadal ospravedlnenie a upozornil, že ak Ukrajina bude naďalej popierať existenciu dohody o mlčanlivosti týkajúcej sa zajatcov, môžu nasledovať „ďalšie kroky“. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Kyjev pracuje na vyriešení situácie, ktorú označil za „diplomatické nedorozumenie“.²

Podľa odhadov poslala Severná Kórea 14 000 vojakov, aby ruským ozbrojeným silám pomohli vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti. Zelenskyj uviedol, že Rusko má stále viac než 8 000 severokórejských vojakov a ďalších 10 000 sa pripravuje na možné nasadenie. Odhady pochádzali z jedného zdroja.²