75 strán súťaží vo všeobecných voľbách v Bosne a Hercegovine

Voliči v Bosne a Hercegovine prišli v nedeľu 4. októbra 2026 k volebným urnám, aby zvolili trojčlenné Predsedníctvo Bosny a Hercegoviny, poslancov celoštátneho parlamentu a zástupcov na úrovni entít a kantónov. O mandáty v orgánoch verejnej moci súťaží 75 strán, 29 koalícií a štyria nezávislí kandidáti.¹²³

Voľby na viacerých úrovniach

Al Jazeera uviedla, že registrovaných voličov je viac ako 3,4 milióna. TASS informoval, že voliči zvolia Predsedníctvo Bosny a Hercegoviny, celoštátnu Snemovňu reprezentantov a zákonodarné zbory entít, pričom Republika srbská si zvolí aj prezidenta. France 24 opísala hlasovanie ako voľby do veľkého počtu funkcií na viacerých úrovniach verejnej moci.¹²³

Predsedníctvo Bosny a Hercegoviny má troch členov zastupujúcich Bosniakov, Chorvátov a Srbov, pričom vo funkcii predsedu sa striedajú každých osem mesiacov. Snemovňa reprezentantov má 42 volených členov a Dom národov tvorí 15 nepriamo vybraných delegátov, po päť z každého konštitutívneho národa, uviedla Al Jazeera.¹²

Podľa agentúry TASS mali byť volebné miestnosti otvorené od 7.00 do 19.00 h miestneho času. Agentúra informovala, že po prvý raz sa použije biometrická identifikácia, skenery hlasovacích lístkov a rýchly elektronický prenos výsledkov. Hlasovanie má monitorovať približne 30 000 pozorovateľov volieb, väčšina na úrovni obcí. Aj Al Jazeera informovala o používaní biometrických kontrol a skenovaní hlasovacích lístkov.¹²

Prvé výsledky sa podľa Al Jazeery očakávali po nedeľnom zatvorení volebných miestností. Médium uviedlo, že oficiálne výsledky musia byť zverejnené najneskôr 20. novembra.¹

Etnická politika a blokovanie inštitúcií

France 24 informovala, že kampaň viedli najmä strany úzko späté s etnickým rozdelením z čias vojny v Bosne v 90. rokoch. Zložité usporiadanie verejnej moci v Bosne a Hercegovine udržiava krajinu od mierovej dohody z roku 1995 rozdelenú, uviedlo médium.³

Al Jazeera uviedla, že zostavenie vlád je pre volebný systém a nezhody medzi tromi konštitutívnymi národmi zložité. Opakované obštrukcie podľa nej brzdia rozhodovanie na všetkých úrovniach verejnej moci, zatiaľ čo výber chorvátskeho člena Predsedníctva Bosny a Hercegoviny už roky zhoršuje vzťahy medzi bosniackymi a chorvátskymi stranami. Zmeny volebného zákona by si podľa média vyžadovali aj ústavné zmeny.¹

Medzi kandidátmi do Predsedníctva Bosny a Hercegoviny je aj jeho súčasný bosniacky člen Denis Bećirović, kandidát Sociálnodemokratickej strany, ktorý sľúbil opäť pokročiť na ceste k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO). Bakir Izetbegović sa uchádza o tretie funkčné obdobie vo funkcii bosniackeho člena, zatiaľ čo súčasná srbská členka Predsedníctva Željka Cvijanovićová kandiduje na druhé funkčné obdobie. O miesta bosniackeho, chorvátskeho a srbského člena sa uchádzajú aj kandidáti viacerých ďalších strán a koalícií.¹

Milorad Dodik, líder Zväzu nezávislých sociálnych demokratov a bývalý prezident Republiky srbskej, vystúpil na záverečnom zhromaždení svojej strany v Banji Luke. Al Jazeera informovala, že jeho strana podporuje odtrhnutie Republiky srbskej a udržiava úzke vzťahy s Ruskom. Dodik na zhromaždení povedal: „Bosna a Hercegovina je mŕtva. Je to nemožná krajina.““¹

V centre pozornosti je európska cesta

Bosna a Hercegovina získala podľa Al Jazeery štatút kandidátskej krajiny EÚ v decembri 2022 a prístupové rokovania sa začali v roku 2024. Médium vyhodnotilo následný pokrok ako obmedzený a brzdený politickými blokádami. Výsledok volieb môže podľa neho buď pomôcť presadiť, alebo ešte viac oddialiť prijatie zákonov potrebných na približovanie sa k členstvu.¹

Niektorí voliči vyjadrili len malú dôveru, že hlasovanie zmení politické pomery. Tridsaťštyriročný aktivista protestnej skupiny Karton Revolucija z Tuzly Adi Selman povedal: „Nemyslím si, že tieto nové voľby v Bosne niečo zmenia.“¹