Abiy Ahmed znovu zvolený za etiópskeho premiéra uprostred bojov v Tigray a regionálneho napätia

Poslanci etiópskej Snemovne ľudových zástupcov v pondelok hlasovali o tom, aby Abiy Ahmed zostal premiérom na ďalších päť rokov. Rozhodnutie padlo v čase, keď obnovené boje v severnom regióne Tigray a zhoršujúce sa spory s Eritreou, Egyptom a Sudanom o Níl a prístup k Červenému moru vyvíjali tlak na jeho vládu.⁷⁸⁴

Infografika

Zväčšiť

Druhý mandát

Strana prosperity, ktorú vedie Abiy Ahmed, získala vo všeobecných voľbách 1. júna 438 zo 547 kresiel, čím si zabezpečila väčšinu potrebnú na zostavenie exekutívy podľa ústavného usporiadania krajiny. Po pondelkovom hlasovaní v parlamente, ktoré potvrdilo jeho nové päťročné obdobie, zložil Abiy prísahu na podujatí, ktorého sa zúčastnil prezident Taye Atske Selassie a ďalší vysokí predstavitelia.⁶⁸⁷³

Miestne médiá označili podujatie za oficiálne uzavretie volebného cyklu z roku 2026 a začiatok novej „vlády Medemer“, pričom sa zároveň zišla na svoje prvé riadne zasadnutie siedma Snemovňa ľudových zástupcov.⁶³

Boje v Tigray sa obnovili

Hlasovanie sa konalo uprostred obnovených bojov v Tigray, kde bolo od skončenia vojny v rokoch 2020 – 2022 Pretorijskou mierovou dohodou väčšinou pokojne. Etiópske federálne sily vstúpili 4. októbra do hlavného mesta Tigray, Mekelle, po tom, čo z mesta odišiel Tigrajský ľudovooslobodzovací front (TPLF). Podľa jedného zdroja sa TPLF stiahol, aby znížil riziko pre civilistov, zatiaľ čo boje a letecké útoky pokračovali na iných miestach v Tigray, pri útokoch v okolí Mekelle zahynulo podľa hlásení najmenej sedemnásť ľudí.⁴³

Predstavitelia v Addis Abebe oznámili nové zrážky s novo vzniknutou skupinou, ktorá sa nazýva Aliancia etiópskych ľudových síl za prežitie, a tvrdili, že susedné krajiny podporujú ozbrojené skupiny zapojené do bojov. Etiópska vláda priamo obvinila Eritreu, Egypt a Sudan z podpory povstalcov, ktorí proti nej bojujú, a oznámila, že zatvára svoju diplomatickú misiu v Eritrei. Eritrea obvinenia odmietla a v reakcii na ne prerušila diplomatické vzťahy.⁷²⁵

Spor o Níl

Napätie s Egyptom sa sústreďuje na Veľkú etiópsku priehradu znovuzrodenia na Modrom Níle, ktorá zaťažila vzťahy s Káhirou a Chartúmom. Egypt tvrdí, že jeho podiel 55,5 miliardy kubických metrov nílskej vody podľa dohody z roku 1959 so Sudanom je pevným právom, pretože Modrý Níl zabezpečuje viac než 80 percent vody, ktorá sa dostane do Egypta. Prezident Abdal Fattáh as-Sísí povedal: „Egyptský podiel na vode je ustanoveným historickým a právnym nárokom, ktorý sa nedá zmenšiť ani ohroziť.“²

Etiópia dohodu z roku 1959 odmieta ako zastaranú a bez právnej platnosti, pričom jej ministerstvo zahraničných vecí upozorňuje, že približne 85 percent celkového prietoku rieky pramení na jej území. Egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdelatty povedal, že Káhira „uznáva právo Etiópie na rozvoj, ale neprijmeme žiadne opatrenia, ktoré by ohrozili vodnú bezpečnosť Egypta“. Egypt a Sudan tlačia na Etiópiu, aby prijala právne záväznú dohodu o prevádzke priehrady, zatiaľ čo podľa jedného zdroja mal proces plnenia nádrže priehrady len malý dopad na Egypt vďaka hojným dažďom v Etiópii.²⁵

Požiadavka na prístup k Červenému moru

Keď sa Eritrea v roku 1992 odtrhla, Etiópia sa stala vnútrozemskou krajinou a stratila priamy prístup k Červenému moru. Pri svojom slávnostnom nástupe do funkcie Abiy trval na tom, že krajina musí získať prístup k moru, a sľúbil úsilie o zabezpečenie prístavu, pričom upozornil, že etiópska hranica sa teraz nachádza približne 30 míľ od pobrežia. Podľa Deutsche Welle vedie Etiópia už tri roky kampaň za získanie kontroly nad eritrejským prístavom Assab, a analytik Abdurahman Sayed povedal, že Eritrea „má oprávnené obavy z úmyslov Etiópie obsadiť ho, ak to bude možné, a keď nie, tak aspoň prístav Assab zabrať“.⁴²¹

Hlavy štátov Egypta, Eritrey, Somálska a Sudanu sa zišli v Novom Alamejne v Egypte a vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že o správe Červeného mora by mali rozhodovať len pobrežné štáty; vyzvali na spoluprácu a zároveň odmietli akékoľvek kroky, ktoré by ovplyvnili egyptské a sudánske využívanie Nílu. Somálsky prezident Hassan Sheikh Mohamud povedal, že Mogadišo nemá nič proti tomu, aby Etiópia získala komerčný prístup do prístavu cez somálske územie, ale poznamenal, že Addis Abeba sa na Somálsko s takýmto návrhom neobrátila. Spojené štáty varovali, že nepriateľstvo medzi Etiópiou a Eritreou hrozí destabilizáciou Afrického rohu, zatiaľ čo Africká únia vyzvala Etiópiu, Eritreu a Egypt na zdržanlivosť.⁴⁵