Amatérsky astronóm objavil na satelitných snímkach dôkaz o kráteri v Quebecu
Kruhový útvar, ktorý si na satelitných mapách všimol amatér, viedol vedcov k potvrdeniu 390 miliónov rokov starej impaktnej štruktúry v Quebecu, ktorá dostala meno Uhackatik.
Vďaka satelitnému pozorovaniu amatéra sa vedcom podarilo potvrdiť existenciu Uhackatiku, quebeckého kráteru starého približne 390 miliónov rokov.
- Joël Lapointe si útvar všimol na satelitných mapách v roku 2024
- Gordon Osinski viedol v roku 2025 expedíciu, ktorá objavila šokové kužele
- Kráter dostal meno Uhackatik po konzultácii s Radou Innu
- Formálne uznanie Meteoritickou spoločnosťou zatiaľ chýba
Čo je nové
- Terénna expedícia potvrdila 25-kilometrový kráter Uhackatik ako 11. známu impaktnú štruktúru v Quebecu
- Šokové kužele nájdené v skalných výbežkoch poskytujú jednoznačný terénny dôkaz o dávnom impakte
- Štruktúra dostala meno Uhackatik po konzultácii s Radou Innu z Ekuanitshitu; formálne uznanie Meteoritickou spoločnosťou zatiaľ chýba
- Dňa 15. septembra 2026 si NASA Earth Observatory zvolila tento objav za snímku dňa
Vedci a NASA v septembri 2026 oznámili, že overili kráter v odľahlom regióne Côte-Nord v Quebecu, ktorý vznikol pred približne 390 miliónmi rokov – objav, ktorý sa začal v roku 2024, keď si amatérsky astronóm všimol na satelitných mapách nezvyčajný kruhový tvar.156
Objav od notebooku
Amatérsky astronóm Joël Lapointe si všimol kruhový útvar, keď pomocou satelitných snímok hľadal miesto na táborenie na výlet do regiónu Côte-Nord v roku 2024. Následne oslovil vedcov na oboch stranách Atlantiku, aby sa podelil o svoje zistenie.436
Nezávisle od toho francúzski výskumníci už predtým identifikovali oblasť Jazera Marsal ako možné centrum impaktnej štruktúry, a to na stretnutí Meteoritickej spoločnosti v roku 2024. Lapointe neskôr povedal: „Nabádam každého, aby neignoroval intuíciu ani pozorovanie, aj keď nepatrí do jeho odboru.“4631
Potvrdenie kráteru v teréne
Planetárny geológ Gordon Osinski z Western University zorganizoval v októbri 2025 expedíciu, ktorá mala miesto preskúmať. Tím sa dopravil hydroplánom a musel s výbavou prebrodiť približne 50 metrov, teda asi 165 stôp, vody, aby sa dostal k brehu.4652
Osinski opísal terén ako jeden z najnáročnejších, aké kedy zažil, hoci absolvoval terénny výskum na šiestich kontinentoch, a spomínal na „hustú, spletitú, drsnú vegetáciu“. V skalných výbežkoch vedci našli šokové kužele, ktoré Osinski nazval „jediným jednoznačným dôkazom impaktnej udalosti, ktorý možno v teréne vidieť voľným okom“. Tím ďalej identifikoval centrálne vyklenutie, útesy so stĺpcovitou odlučnosťou a brekciu obsahujúcu zomknuté úlomky rozdrvenej horniny.126
Vzorky hornín ukázali, že k impaktu došlo v devóne, teda približne pred 390 miliónmi rokov, dlho pred príchodom dinosaurov.1245
Pomenovanie a uznanie
Vedci sa po rokovaniach s Radou Innu z Ekuanitshitu rozhodli pre názov Uhackatik. Ide o 11. potvrdené impaktné miesto v Quebecu, čo je pozoruhodné vzhľadom na to, že na celom svete bolo doteraz overených len okolo 200 takýchto štruktúr. Výbor pre impaktné krátery Meteoritickej spoločnosti zatiaľ oficiálne uznanie neudelil.1254
Podľa Osinského a NASA k impaktu došlo približne 100 miliónov rokov predtým, ako nastalo obdobie zvýšenej frekvencie kráterov na Zemi, spájané so zrážkami v pásme asteroidov.124
Rozmery a porovnania
Odhady veľkosti kráteru sa v jednotlivých správach mierne líšia, pričom uvádzané hodnoty sa pohybujú okolo 25 kilometrov, teda asi 16 míľ, v priemere. Portály ScienceDaily aj Earth.com označili Uhackatik za najväčší objavený kráter od objavenia grónskej štruktúry Hiawatha v roku 2018 – toto porovnanie sa však v spravodajstve NASA a Dallas Express nenachádza.2531
Osinski uviedol, že objekt schopný vytvoriť štruktúru takejto veľkosti, ktorý by dnes udrel do Quebecu, by spôsobil „regionálnu skazu takého rozsahu, že by zničila veľké mestá a mala globálny dopad na klímu“.256
Nie miesto na výcvik
Napriek vedeckému záujmu Osinski neočakáva, že by sa Uhackatik stal miestom na geologický výcvik astronautov, keďže je ťažko dostupný. Podľa Dallas Express ponúka jednoduchší prístup na takýto výcvik Jazero Mistastin, zatiaľ čo Inkl informoval, že Kameshtashtan v Labradore, ktoré sa na geologický výcvik astronautov už používa, je oveľa ľahšie dostupné ako Uhackatik.243
Prečo na tom záleží
Objav dokladá presvedčenie geológov, že na Zemi zostávajú neobjavené stovky impaktných štruktúr, z ktorých mnohé by bolo možné identifikovať pomocou dôkladného štúdia satelitných snímok. Pre čitateľov v Európe je to pripomienka, že aj pozorovanie obyčajných ľudí môže prispieť k vedeckému objavu a že rozsah dávnych impaktov predstavuje meradlo na posúdenie možných následkov podobnej udalosti v súčasnosti.152
História verzií
- verzia 1 ·