Veda a technológie · Japonsko, Francúzsko, Nemecko
BepiColombo sa pripravuje po osemročnej ceste na vstup na obežnú dráhu okolo Merkúra
Misiu čaká manéver navedenia na obežnú dráhu, po ktorom sa jej dve sondy oddelia. Budú skúmať povrch Merkúra, jeho vnútro a okolité prostredie
BepiColombo sa po približne osemročnej ceste pripravuje na vstup na obežnú dráhu Merkúra. The Guardian informuje o prílete, zatiaľ čo BBC ho opisuje ako bezprostredne očakávaný.
- Obe médiá opisujú cestu dlhú približne šesť miliárd míľ.
- The Guardian informuje, že dve orbitálne sondy sa oddelia v decembri.
- Vedecké pozorovania sa podľa denníka The Guardian začnú v apríli.
- Medzi ciele výskumu patria ľad v kráteroch, priehlbiny na povrchu a vnútro Merkúra.
Čo je nové
- Denník The Guardian informuje, že BepiColombo dorazila k Merkúru, pričom navedenie na obežnú dráhu je naďalej plánované.
- Podľa denníka The Guardian sa majú dve orbitálne sondy oddeliť v decembri.
- Vedecké pozorovania sa majú začať v apríli, informuje The Guardian.
Spoločná európsko-japonská misia BepiColombo dorazila k Merkúru po viac než ôsmich rokoch cesty, informoval denník The Guardian 20. novembra 2026. Riadiaci tím sa pripravuje spustiť jej motory, aby ju naviedol na obežnú dráhu. BBC v ten deň opísala sondu ako približujúcu sa k cieľu, nie ako sondu, ktorá už dorazila.12
Prílet pred činnosťou na obežnej dráhe
Obe správy opisujú cestu dlhú približne šesť miliárd míľ. The Guardian informuje, že BepiColombo bude len druhou misiou na obežnej dráhe Merkúra, a jej náklady vyčísľuje na 1,6 miliardy eur (1,4 miliardy libier). Prílet a plánovaný vstup na obežnú dráhu sú samostatné etapy: ani jedna správa nepotvrdzuje, že manéver navedenia na obežnú dráhu sa už uskutočnil.12
V ďalších etapách sa úlohy misie rozdelia medzi dve sondy. Podľa denníka The Guardian sa majú v decembri oddeliť a prejsť na rôzne polárne obežné dráhy, pričom vedecké pozorovania sa majú začať v apríli. Európska orbitálna sonda bude vo vysokom rozlíšení mapovať povrch a jeho zloženie a zároveň skúmať vnútro planéty.2
Japonská orbitálna sonda bude podľa denníka The Guardian merať magnetické pole Merkúra a jeho sodíkovú exosféru, mimoriadne riedku okolitú vrstvu plynu a atómov. Zobrazovací röntgenový spektrometer pre Merkúr (MIXS) bude analyzovať chemické zloženie povrchu. Denník uvádza, že hlavná vedecká pracovníčka zodpovedná za tento prístroj, profesorka Univerzity v Leicesteri Emma Bunce, sa na projekte podieľa už dve desaťročia.2
Ľad, priehlbiny a kovové jadro
Misia bude skúmať ľad v polárnych kráteroch Merkúra, čo ako cieľ uvádzajú obe médiá. BBC informuje, že Merkúr je planéta najbližšia k Slnku a je neustále vystavený intenzívnemu slnečnému žiareniu. Uvádza teploty od 430 °C do –180 °C; The Guardian uvádza denné maximum na povrchu 450 °C a rovnaké nočné minimum.12
Ďalším cieľom sú priehlbiny na povrchu planéty. Podľa BBC ide o plytké preliačiny so strmými stenami, ktoré sa často vyskytujú v skupinách a sú staré približne 100 000 rokov. Vedci vedia, že nejde o impaktné krátery, informuje BBC, no zatiaľ nezistili, čo sú zač ani ako vznikli.1
Ďalšou otázkou, ktorú opisuje BBC, je veľké kovové jadro Merkúra v pomere k jeho malým rozmerom. Medzi možné vysvetlenia patrí zrážka, ktorá ho pripravila o plášť, alebo vznik v oblasti ranej slnečnej sústavy bohatej na kovy. Naďalej ide o vysvetlenia, ktoré treba preskúmať, nie o potvrdené opisy vzniku planéty.1
Oddelenie a koniec misie
BBC informuje, že BepiColombo postavil Airbus a že jej oddeľovací mechanizmus počas cesty odolával žiareniu a výrazným teplotným výkyvom. Systémová inžinierka Airbusu Jessica Marshall vysvetlila, že mechanizmus jednu sondu uvoľní a zároveň ju pootočí, aby ju roztočil.1
The Guardian uvádza, že obe sondy majú obiehať Merkúr približne tri roky. Napokon vyčerpajú palivo, klesnú a narazia na povrch. Bunce tento záver zhrnula slovami: „Žiaľ, už sa nevrátia.“2
Prečo na tom záleží
Pre európskych čitateľov predstavuje misia európsko-japonský vedecký projekt s nákladmi 1,6 miliardy eur, ako uvádza The Guardian. Plánované merania európskej orbitálnej sondy sa zamerajú na zloženie povrchu Merkúra a jeho vnútro, zatiaľ čo jej japonský náprotivok bude skúmať magnetické pole a okolité prostredie.2
Videá
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 1 ·
