Biely dom žiada možnosti úderu proti Iránu pred voľbami v USA

Biely dom požiadal Pentagon, aby pred kongresovými voľbami v polovici funkčného obdobia v USA 3. novembra pripravil možnosti možných úderov proti Iránu, uviedol denník The Jerusalem Post. CENTCOM pripravoval návrhy, zatiaľ čo možné ciele, rozsah prípadnej operácie aj to, či prezident Donald Trump schváli vojenskú akciu, zostávali nevyriešené, uviedla správa.¹

Vojenské možnosti

Uvádzaná žiadosť neznamenala rozhodnutie použiť silu. Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že prezident „má kedykoľvek k dispozícii všetky možnosti“, zatiaľ čo správa uviedla, že diskusie o povahe možnej akcie pokračujú. Pentagon zároveň zvažoval vojenské plány na obdobie po voľbách, od úzko zacielených úderov až po rozsiahlejšiu kampaň, ktorá by mohla zahŕňať ďalšie útoky na iránsky energetický sektor.¹

Predstavitelia citovaní v správe spojili plánovanie s Trumpovým želaním preukázať pokrok v konflikte a reagovať na vysoké ceny benzínu pred voľbami. Podporovatelia obmedzenej operácie sa podľa správy domnievali, že by Trumpovi mohla umožniť hlásiť vojenský úspech pred hlasovaním. Pripúšťali však aj to, že samotné údery by neviedli k dohode s Teheránom, nezabezpečili plavbu cez Hormuzský prieliv ani neznížili ceny benzínu do dňa volieb.¹

Podľa správy ďalší prezidentovi poradcovia uprednostňovali odloženie akejkoľvek akcie až po voľbách. Obávali sa, že obnovené boje, najmä ak by zahynuli americkí vojaci, by mohli poškodiť republikánskych kandidátov vo kongresových voľbách v polovici funkčného obdobia.¹

Protichodné verejné signály

Trump vysielal rozdielne verejné signály o vyhliadke na akciu pred hlasovaním. Uviedol, že Spojené štáty „nezaútočia na Irán pred kongresovými voľbami v polovici funkčného obdobia“. Keď sa ho však osobitne pýtali na možnú obnovenú akciu, povedal: „Možno. Teda, uvidíme.“¹²

Trump tiež opísal Irán ako krajinu vo vážnych ťažkostiach po konflikte a uviedol, že jeho armáda bola porazená a že nemá námorníctvo ani letectvo. Išlo o Trumpovo hodnotenie, nie o nezávisle potvrdené zistenia v dostupných správach.¹

The Jerusalem Post 2. októbra uviedol, že prebiehali prípravy na možné rozsiahlejšie nasadenie amerických námorných síl v regióne, zatiaľ čo Trump zvažoval obnovenie útokov po voľbách. Správa tiež uviedla, že otázky nasadenia námorných síl zostávali predmetom posudzovania, kým administratíva zvažovala ďalšie kroky.¹

Rokovania a tlak na námornú dopravu

Správa uviedla, že Spojené štáty a Irán zostávajú v nepriamom kontakte, hoci sa naďalej nezhodujú v otázke ukončenia nepriateľských akcií, americkej blokády a obnovenia prístupu cez Hormuzský prieliv. Iránske útoky na lodnú dopravu začiatkom týždňa viedli niektorých vlastníkov lodí k prehodnoteniu plavby cez tento prieliv, uviedla správa.¹

Jadrové otázky naďalej patria medzi prekážky dohody. Viceprezident JD Vance uviedol, že dohoda by si vyžadovala „konkrétne zníženie iránskej kapacity na obohacovanie“. Podľa správy vysokopostavený iránsky predstaviteľ uviedol, že Teherán považuje uznanie svojho práva obohacovať urán za vec, o ktorej nemožno rokovať.¹

Správa uviedla, že Washington si nebol istý, ako sa rozhoduje v rámci iránskeho vedenia a akú právomoc majú iránski partneri pri rokovaniach. Táto neistota spolu s nezhodami v otázke obohacovania ponechala vyhliadky na dohodu nevyriešené.¹