Lula pár dní pred voľbami v Brazílii zakázal online stávkovanie

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vydal dočasný dekrét zakazujúci kurzové stávkovanie na šport a online kasína. Prišiel len niečo vyše týždňa pred prezidentskými voľbami 4. októbra, v ktorých je jeho súperom Flávio Bolsonaro, najstarší syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara.²⁵¹

Zákaz stávkovania

Dekrét, ktorý nadobudol účinnosť okamžite, zastavuje akékoľvek prevádzkovanie, poskytovanie, sprostredkúvanie a propagáciu kurzového stávkovania na celom území Brazílie. Zakazuje nové vklady na stávkové účty a dáva používateľom čas do 5. októbra na výber existujúcich prostriedkov. Podľa brazílskeho práva musí opatrenie do 120 dní schváliť Kongres, inak stratí platnosť.²³

Lulova vláda pripravila aj samostatný návrh zákona, ktorý by z niektorých aktivít súvisiacich s kurzovým stávkovaním urobil trestné činy. Prezident novinárom v São Paule povedal, že prijal „tvrdé, drastické a nevyhnutné opatrenie“, a dodal: „Je to ako rakovina – buď vyrežete nádor, alebo nás nádor zabije.“²³

Vo svojom prejave pred Valným zhromaždením OSN Lula obvinil stávkový priemysel, že „mení závislosť na zisk“ a „ničí domovy“. Povedal: „Nedovolíme stávkovým spoločnostiam profitovať na úkor príjmov a životov brazílskych rodín.“²³

Podľa denníka Guardian a stanice BBC bolo cieľom opatrenia riešiť problém rodín upadajúcich do dlhov. Lula už v apríli vyzýval na zákaz online stávkovania a príjemcom sociálneho programu Bolsa Família bol prístup na stávkové platformy zablokovaný už predtým.²⁵

Politické reakcie

Flávio Bolsonaro obvinil Lulu z „predvolebného opatrenia“ a na predvolebnom zhromaždení v Riu de Janeiro označil zásah za „populistický, pokrytecký a politicky motivovaný“.²³

Futbalové kluby, ktoré sa spoliehali na stávkové spoločnosti ako sponzorov, vyjadrili obavy potom, čo firmy podľa všetkého varovali, že v prípade zákazu sponzorstvá skončia. Klub Grêmio uviedol, že príjmy zo stávkovania sú „jedným z hlavných zdrojov príjmov pre šport“, a varoval, že zákaz „nebude len otvorenými dverami pre nelegálne stávkovanie, ale smrteľnou ranou pre brazílsky futbal, ktorá privedie mnohé kluby do platobnej neschopnosti“. Brazílsky inštitút pre zodpovedné hranie uviedol, že „zákaz zároveň neodstraňuje existujúci dopyt“ a pripraví hráčov o „prístup k ochranným mechanizmom, ktoré poskytuje regulované prostredie“.³

Pozadie regulácie hazardu

Podľa denníka Guardian Brazília po prvýkrát otvorila dvere online stávkovaniu v roku 2018 za prezidentovania Michela Temera, pričom sektor ešte viac narástol počas mandátu Jaira Bolsonara. V decembri 2023 Lula podpísal prvý zákon, ktorý reguloval a zdaňoval stávkové spoločnosti. Odvtedy jeho vláda zablokovala prístup k viac ako 2 000 online stávkovým stránkam, ktoré boli označené za nelegálne. V októbri Kongres zamietol predchádzajúci Lulov dekrét, ktorý mal zvýšiť dane pre prevádzkovateľov internetového stávkovania a virtuálnych kasín. Prieskum spoločností Atlas a Bloomberg, na ktorý sa odvolala BBC, zistil, že medzi brazílskymi dospelými existuje podpora zákazu internetového stávkovania.²³

Tesný súboj

Podľa stanice Deutsche Welle prieskumy v súčasnosti ukazujú, že Lula a Flávio Bolsonaro sú v prípadnom druhom kole hlava-nehlava, pričom voľby 4. októbra rozhodnú o tom, kto bude ďalším prezidentom krajiny. Deutsche Welle opísala Flávia Bolsonara ako najstaršieho syna svojho otca a Lulovho najväčšieho vyzývateľa.¹

Deutsche Welle uviedla, že Lula vo svojom úvodnom prejave pred Valným zhromaždením OSN v New Yorku vyhlásil, že Brazília nie je ničím dvorom, čo stanica interpretovala ako narážku na Donalda Trumpa, hoci ten v sále nebol prítomný. Tá istá stanica napísala, že Trump opakovane zasahoval do vnútornej politiky Brazílie v prospech Jaira Bolsonara a krajne pravicovej opozície, a že v júli podľa Deutsche Welle potrestal sankciami sudcu, ktorý Bolsonara odsúdil za prípravu prevratu na 27 rokov väzenia; tieto sankcie neskôr Washington po rokovaniach s Lulom zrušil.¹

Deutsche Welle opísala Brazíliu ako piatu najväčšiu krajinu sveta a poľnohospodárskeho giganta bohatého na prírodné zdroje vrátane vzácnych zemín, vody a zásob ropy. Stanica opísala Lulu ako posledného predstaviteľa juhoamerickej ľavice, ktorý zostáva pri moci, na rozdiel od rastúceho krajne pravicového hnutia Flávia Bolsonara, a uviedla, že výsledok volieb rozhodne, či sa Brazília priblíži k Trumpovej Amerike.¹

Deutsche Welle upozornila, že Argentina, Bolivia, Peru, Čile, Ekvádor a Kolumbia majú v súčasnosti vlády naklonené Trumpovi, a že Venezuela je podľa niektorých pozorovateľov od januára v podstate protektorátom Spojených štátov. Stanica uviedla, že zahraničná politika nezohrala v kampani väčšiu úlohu, hoci Washington prostredníctvom svojej iniciatívy Shield of the Americas presadzuje v Južnej Amerike hospodársky a vojenský vplyv, deklarovaný ako boj proti násilným kartelom, pričom zároveň vyvíja tlak na Mexiko a Kubu a snaží sa oslabiť čínsky vplyv v regióne.¹

Deutsche Welle uviedla, že Lula uprednostňuje multilaterálny prístup k diplomacii a chce, aby Brazília obchodovala so všetkými krajinami, pričom pripomenula, že Čína je už dlho najvýznamnejším obchodným partnerom Brazílie. Flávio Bolsonaro naproti tomu uprednostňuje konzervatívnu alianciu so Spojenými štátmi a ďalšími pravicovými štátmi, hoci podľa stanice by jeho víťazstvo automaticky nezaručovalo bližšie vzťahy s USA, keďže aj samotný Lula si napriek počiatočným treniciam vybudoval s Trumpom prevažne normálne vzťahy.¹

Deutsche Welle pripomenula, že počas mandátu Jaira Bolsonara v rokoch 2019 – 2023 Brazília súhlasila, že sa v rámci rokovaní vo Svetovej obchodnej organizácii vzdá štatútu rozvojovej krajiny, a Washington prisľúbil podporu brazílskej žiadosti o vstup do OECD, pričom Trump naznačil, že by Brazílii mohol udeliť výhody podobné tým, aké majú členovia NATO; oba prísľuby napokon zostali nesplnené. Podľa stanice zostávajú zahraničnopolitické dôsledky prípadného prezidentovania Flávia Bolsonara úplne neisté vzhľadom na Lulovo etablované diplomatické postavenie oproti Bolsonarovej neskúsenosti, pričom Bolsonarovo víťazstvo by pravdepodobne ohrozilo postavenie Brazílie v zoskupení BRICS, ktoré popri Brazílii tvorí desať krajín vrátane Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Flávio Bolsonaro uviedol, že by preveril členstvo Brazílie v BRICS, pretože podľa neho toto zoskupenie iba provokuje Spojené štáty, a vyjadril sa proti čínskej snahe oslabiť globálnu dominanciu dolára.¹