Wang I vyzýva Japonsko na normalizáciu napätých vzťahov

Počas stretnutia 29. septembra v Pekingu oznámil najvyšší čínsky diplomat Wang I Takeshimu Iwayovi, ktorý kedysi pôsobil ako japonský minister zahraničných vecí, že vzťahy medzi oboma krajinami sú vo vážnom stave a treba ich vrátiť do normálu, informovali servery Nikkei Asia a The Japan Times.¹²

Stretnutie v Pekingu

Wang I privítal Takeshiho Iwayu – ktorý kedysi zastával najvyšší diplomatický post Japonska a v súčasnosti vedie organizáciu podporujúcu obchod medzi oboma krajinami – spolu so skupinou približne 50 ľudí vrátane japonských podnikateľov. Cesta, pôvodne plánovaná na jún, sa oneskorila po smrti Yoheiho Kona, ktorý delegáciu predtým viedol; Kono bol tajomníkom vlády, ktorý v roku 1993 vydal japonské ospravedlnenie v súvislosti so ženami útechy. V júni 2025 delegácia rokovala s čínskym premiérom Li Čchiangom.¹

Wang oznámil Iwayovi, že vzťahy medzi oboma krajinami sa dostali do vážneho stavu, ktorý si vyžaduje návrat k normálu. „Dvojstranné vzťahy čelia vážnej situácii a musia sa opäť normalizovať,“ povedal podľa denníka The Japan Times.²

Podľa South China Morning Post išlo o najvyššie postavené čínske prijatie japonskej návštevy takmer za rok, a to pred 55. výročím nadviazania diplomatických vzťahov, ktoré pripadá na budúci rok.³

Spor o vyjadrenia k Taiwanu

Wang naliehal na Tokio, aby opravilo to, čo nazval chybnými vyhláseniami jeho vedenia o Taiwane. „Naliehavou úlohou je čo najskôr napraviť chybné slová a činy jeho vedúcich predstaviteľov v otázke Taiwanu,“ povedal a varoval, že inak „nebude možné otvoriť budúcnosť“, uviedol Nikkei Asia.¹²

The Japan Times uviedol, že išlo o prvé formálne stretnutie japonského politika s vysokopostaveným čínskym predstaviteľom od zhoršenia vzťahov po novembrových vyjadreniach premiérky Sanae Takaichi o možnej taiwanskej kríze. S odvolaním sa na The Japan Times server UA.News napísal, že Takaichi informovala japonský parlament, že prípadná taiwanská kríza by mohla viesť k zapojeniu japonskej armády, a že Čína žiadala stiahnutie týchto vyjadrení ako podmienku pokračovania rozhovorov – podmienku, ktorú Takaichi odmietla splniť.²⁵

Iwaya sa zaviazal pokračovať v diele Kona a pomôcť obnoviť vzťahy medzi oboma krajinami. „Súčasný stav čínsko-japonských vzťahov je znepokojujúci,“ povedal podľa Nikkei Asia.¹

História a obvinenia z remilitarizácie

Wang zároveň spojil spor s vojnovou minulosťou Japonska a vyhlásil, podľa South China Morning Post: „Krajina, ktorá spochybňuje svoju povojnovú ‚mierovú ústavu‘ alebo sa pokúša prepísať históriu vojnovej agresie… nemôže čeliť svetu, nieto ešte otvoriť budúcnosť.“ Nikkei Asia pripomenul, že tento rok pripadá 80. výročie založenia Medzinárodného vojenského tribunálu pre Ďaleký východ – spojeneckého súdu, ktorý v rokoch 1946 až 1948 stíhal japonských vojnových zločincov – a citoval čínske tvrdenie, že japonský neomilitarizmus narastá.³¹

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun okrem toho uviedol, že Japonsko zámerne zveličuje vonkajšie hrozby s cieľom urýchliť remilitarizáciu, pričom vyhlásil: „Japonsko zveličuje takzvanú vonkajšiu hrozbu a využíva ju ako zámienku na urýchlenie remilitarizácie,“ a dodal, že takéto vyhlásenia „porušujú čínsku suverenitu a sú v rozpore s očakávaniami krajín regiónu, pokiaľ ide o normalizáciu čínsko-japonských vzťahov“. Tvrdil, že kroky Japonska ohrozujú mier a stabilitu v regióne, a povedal, že vyjadrenia Takaichi sú nezlučiteľné s čínskou suverenitou nad Taiwanom, ktorý Peking považuje za jednu zo svojich provincií po tom, čo tam po porážke v čínskej občianskej vojne utiekli jednotky Kuomintangu pod vedením Ťie-š’ Ťianga, pričom ostrov má od roku 1949 vlastnú správu.⁴

Podľa UA.News Čína obvinila Japonsko z návratu k militarizmu počas toho, čo Peking označil za najväčšie japonské vojenské posilňovanie od druhej svetovej vojny, zatiaľ čo Japonsko toto tvrdenie odmietlo a namiesto toho poukázalo na rozsiahly nárast čínskej vojenskej sily. Japonský tajomník vlády Minoru Kihara o stretnutí s Iwayom povedal, že „týka sa aktivít súkromnej hospodárskej organizácie“, a zdôraznil „dôležitosť udržiavania viacúrovňovej komunikácie medzi Japonskom a Čínou napriek existujúcim rozdielom“.⁵