Veda a technológie · Spojené štáty, Nemecko
Deisseroth, Hegemann a Nagel získali medicínsku Nobelovu cenu za optogenetiku
Cena za rok 2026 oceňuje objavy, ktoré umožnili ovládať vybrané nervové bunky pomocou svetla. Metóda sa široko využíva v laboratóriách a experimentálne ju testovali u ľudí s dedičnou formou slepoty, no nie je doložená žiadna zavedená liečba
Vypočujte si príbeh
Stručná verzia
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 ocenila rozvoj optogenetiky, metódy, ktorá umožňuje svetlom ovládať vybrané nervové bunky; nové správy opisujú dezorientujúce ráno laureáta Karla Deisserotha po víťazstve.
- Deisseroth, Hegemann a Nagel si rozdelia Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
- Deisseroth označil správu za „veľmi dezorientujúcu“ a povedal, že si poriadne neodpočinul.
- Po gratulačných telefonátoch pripravil svojim deťom obed do školy.
- Experimentálny výskum čiastočne obnovil citlivosť na svetlo u ľudí s retinitis pigmentosa.
- Celková odmena dosahuje 12 miliónov švédskych korún.
Infografika
Čo je nové
- Karl Deisseroth povedal, že správa o ocenení ho „veľmi dezorientovala“ a že si pred sériou gratulačných telefonátov nestihol poriadne odpočinúť, informovala agentúra Associated Press.
- Deisseroth, lekár a vedec zo Stanfordovej univerzity a psychiater, ktorý lieči pacientov s autizmom a depresiou, potom pripravil deťom obed do školy ešte predtým, ako sa zobudili.
- Michelle Monje-Deisseroth, jeho manželka, ktorá pracuje ako výskumníčka pre Howard Hughes Medical Institute a na Stanforde lieči deti s onkologickými ochoreniami, podotkla, že v ich univerzitnej bytovej štvrti žije viacero ďalších nositeľov Nobelovej ceny.
- Traja laureáti si rozdelia odmenu vo výške 12 miliónov švédskych korún.
Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme udelilo 5. októbra Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 spoločne Georgovi Nagelovi, Petrovi Hegemannovi a Karlovi Deisserothovi. Cena oceňuje objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiky, metódy, pomocou ktorej vedci svetlom ovládajú vybrané nervové bunky a skúmajú, ako mozgové okruhy formujú spomienky, pocity a správanie.1246
Infografika
Svetlom ovládaný nervový spínač
Optogenetika spája svetlo s genetickými úpravami, aby aktivovala alebo utlmila vybrané nervové bunky. Vedci tak môžu aktivovať alebo potlačiť konkrétne mozgové dráhy, čo im pomáha mapovať nervovú aktivitu a zisťovať funkcie jednotlivých tried neurónov. Nobelov výbor uviedol, že technológia sa používa v laboratóriách po celom svete.123
Práca sa začala výskumom svetlocitlivých proteínov v jednobunkovej riase Chlamydomonas. Hegemann a jeho kolegovia ukázali, že svetlo vyvoláva rýchly tok iónov. Hegemann a Nagel charakterizovali dva svetlocitlivé gény a proteíny, ktoré dnes poznáme ako channelrhodopsíny. Tieto proteíny po osvetlení otvárajú iónové kanály, čím poskytujú molekulárny základ optogenetiky.356
Deisseroth a jeho kolegovia ukázali, že channelrhodopsíny fungujú v neurónoch a že výsledné toky iónov sa môžu zmeniť na nervové impulzy. Jeho tím preukázal svetlom spustený prenos signálov v nervových bunkách potkanov. Neskorší výskum umožnil vedcom ovládať neuróny v živých myšiach. Kompaktné zdroje svetla a pružné optické vlákna neskôr umožnili vykonávať experimenty na voľne sa pohybujúcich zvieratách.15614
Výsledná metóda umožnila vedcom presne ovládať vybrané skupiny neurónov. Výskumníci pomocou svetlom ovládaných okruhov u zvierat vyvolávali spomienky, vytvárali pocity a podnecovali určité správanie, pričom skúmali príslušné nervové dráhy. Per Svenningsson, ktorý vedie Nobelov výbor pre fyziológiu alebo medicínu, povedal, že optogenetika umožňuje mapovať mozog spôsobmi, ktoré sa kedysi zdali nepredstaviteľné.349
Od laboratórneho nástroja k medicínskemu výskumu
Nobelovo zhromaždenie uviedlo, že optogenetika zásadne zmenila chápanie mozgu. Metóda pomohla výskumníkom identifikovať okruhy súvisiace s konkrétnymi spomienkami, emóciami a správaním vrátane okruhov, ktoré zohrávajú úlohu pri neurologických a psychiatrických poruchách. Vedcom zároveň umožnila skúmať typy neurónov zapojené do týchto ochorení.13
Možnosti využitia v medicíne sa naďalej skúmajú. Vedci skúmajú obnovu zraku aj možné využitie pri depresii, závislostiach, demencii, Parkinsonovej chorobe a epilepsii. Deisseroth v rozhovore pre WBUR uviedol, že optogenetiku vyskúšali u ľudí s retinitis pigmentosa. Obnovila im citlivosť na svetlo a niektorým účastníkom umožnila vidieť veci, ktoré predtým nevideli. Metóda zostáva v experimentálnej fáze a podklady nedokladajú existenciu účinnej klinickej liečby ani jej široké využitie v medicíne.11113
Deisseroth pôsobí na Stanfordovej univerzite v Kalifornii, Hegemann na Humboldtovej univerzite v Berlíne a Nagel pôsobí na Univerzite vo Würzburgu v Nemecku. Thomas Perlmann, tajomník Nobelovho výboru pre fyziológiu alebo medicínu, povedal, že v deň oznámenia telefonoval s každým z troch laureátov.2
Celková výška ceny je 12 miliónov švédskych korún, čo zodpovedá niečo vyše 1 miliónu eur alebo približne 1,2 milióna dolárov. Odštartovala týždeň vyhlasovania Nobelových cien, po nej majú nasledovať ceny za fyziku, chémiu, literatúru a mier a na 12. októbra je naplánované vyhlásenie Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Laureáti ceny za medicínu majú 10. decembra na slávnostnom ceremoniáli v Štokholme prevziať od švédskeho kráľa diplomy a zlaté medaily.1212
Nobelovské ráno na Stanforde
Karl Deisseroth sa o cene dozvedel vo svojom dome v blízkosti Stanfordovej univerzity, kde ho telefonicky zastihlo Nobelovo zhromaždenie. Zážitok označil za „veľmi dezorientujúci“ a povedal, že potom si poriadne neodpočinul – dopoludnie strávil prijímaním gratulačných telefonátov a rozhovorov s médiami.812
Po približne hodine si Deisseroth na chvíľu odskočil, aby pripravil deťom obed do školy, než sa zobudili – priamo v rodinnom dome bol prítomný reportér agentúry Associated Press. Jeho manželka Michelle Monje-Deisseroth, detská neuroonkologička na Stanforde a výskumníčka pre Howard Hughes Medical Institute, poznamenala, že v ich fakultnej bytovej zóne žije už aj viacero ďalších nositeľov Nobelovej ceny. Deisseroth sa opísal ako lekár-vedec a psychiater, ktorý lieči pacientov s autizmom a depresiou, a to popri svojej základnej vedeckej práci zameranej na mozog.8
Prečo na tom záleží
Dvaja laureáti pôsobia na nemeckých univerzitách, čím európske inštitúcie získavajú ústredné postavenie v oblasti technológie, ktorá sa široko využíva na skúmanie mozgových okruhov. Deisseroth uviedol, že pri experimentálnom výskume s ľuďmi trpiacimi retinitis pigmentosa optogenetika čiastočne obnovila citlivosť na svetlo. Podklady však nedokladajú existenciu účinnej klinickej liečby ani široké využitie v medicíne.1211
Videá
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 4 · Pridané nové informácie o osobnej reakcii Karla Deisserotha a jeho rannej rutine po tom, čo sa dozvedel o výhre Nobelovej ceny.
- verzia 3 · Aktualizácia dopĺňa informácie o testovaní na ľuďoch s retinitis pigmentosa a objasňuje, ako channelrhodopsíny premieňajú svetlom vyvolané toky iónov na nervové signály.
- verzia 2 · Aktualizácia opravuje dátum v úvode, dopĺňa podrobnosti o odovzdávaní cien 10. decembra a objasňuje technické a bezpečnostné prekážky klinického využitia.
- verzia 1 ·
