Flavio Bolsonaro postúpil do druhého kola za brazílsku krajnú pravicu

Flavio Bolsonaro, brazílsky senátor a syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, postúpil v októbri 2026 do druhého kola prezidentských volieb v Brazílii, v ktorom sa stretne s prezidentom Luizom Inaciom Lulom da Silva. Súboj, ktorý vzišiel zo skupiny 12 kandidátov, urobil z Bolsonara hlavného predstaviteľa krajnej pravice v krajine a do centra kampane postavil rozdielne postoje k Spojeným štátom a brazílskej suverenite.¹³⁴

Rodinné nástupníctvo

Flavio Bolsonaro začal podľa denníka The Hindu pôsobiť vo volenej funkcii v roku 2002, keď získal kreslo v zákonodarnom zbore štátu Rio de Janeiro. Podľa denníka v ňom pôsobil štyri funkčné obdobia a v roku 2019 získal kreslo vo federálnom Senáte. Denník tiež uviedol, že v politických kruhoch ho volajú „01“, pretože je prvorodeným synom Jaira Bolsonara.²

Jeho vzostup prichádza v čase, keď jeho otec nemôže kandidovať. The Hindu uviedol, že Jair Bolsonaro si odpykáva 27-ročný trest a pre sprisahanie proti Lulovi nesmie zastávať verejnú funkciu. The Independent napísal, že bývalý prezident plánoval zostať pri moci aj po prehre v prezidentských voľbách v Brazílii v roku 2022. The Independent tiež uviedol, že Jair Bolsonaro je vo väzení po politickej kariére, počas ktorej strávil 28 rokov v Kongrese a v roku 2018 vyhral prezidentské voľby.¹²

The Independent uviedol, že Flavio Bolsonaro získal v prvom kole 56 miliónov hlasov. Podľa denníka by jeho spojenci mohli obsadiť takmer štvrtinu kresiel v každej komore Kongresu. Ak by Bolsonara zvolili, počas svojho funkčného obdobia by podľa denníka mohol vymenovať štyroch členov 11-členného Najvyššieho súdu.¹

Washington a strategické suroviny

Bolsonaro označuje užšie vzťahy s Washingtonom za ústrednú súčasť svojej kandidatúry. France 24 uviedla, že zdôrazňoval svoje kontakty na Biely dom a vyzýval na výhodnejšie dohody so Spojenými štátmi vrátane dohôd o brazílskych vzácnych nerastoch. The Hindu opísal jeho program ako priaznivý pre podnikanie, podporujúci Spojené štáty a Izrael a závislý od evanjelikálnych cirkví.²³

Podľa denníka The Hindu sa Bolsonaro v máji stretol s Donaldom Trumpom v Bielom dome a rokoval s ním o clách a nerastoch vzácnych zemín. Tvrdil, že Brazília by mohla Washingtonu ponúknuť alternatívu k závislosti od Číny pri kritických nerastných surovinách. The Independent uviedol, že Bolsonaro sa chce stať Trumpovým uprednostňovaným spojencom v Južnej Amerike a že Brazília by mohla pristúpiť na výrazné ústupky týkajúce sa ropy alebo zdrojov vzácnych zemín.¹²

Lula tieto postoje vykresľuje ako otázku národnej autonómie. France 24 uviedla, že varoval pred ohrozením brazílskej suverenity v dôsledku Trumpovho tlaku. Rozvojový ekonóm Paulo Nogueira Batista osobitne varoval, že Bolsonarovo víťazstvo „by dokonca mohlo viesť k zničeniu našej suverenity“.²³

Slabé miesta kampane

The Hindu 3. októbra uviedol, že Lula mal pred hlasovaním pred Bolsonarom päťbodový náskok, no očakávalo sa tesnejšie druhé kolo. To isté médium napísalo, že Bolsonarova podpora prestala rásť po správach, podľa ktorých chcel Panne Márii z Aparecidy odobrať postavenie patrónky Brazílie. Medzi katolíckymi voličmi to vyvolalo odpor. Bolsonaro reagoval slovami, že je evanjelikál, ale rešpektuje každé náboženstvo.²

Bolsonaro čelil aj obvineniam súvisiacim s uväzneným bankárom Danielom Vorcarom a predstaviteľmi milície z Ria de Janeiro. Podľa denníka The Hindu ich poprel. The Independent osobitne uviedol, že Bolsonaro čelí viacerým obvineniam z korupcie. Podklady neuvádzajú podrobnosti ani procesný stav týchto prípadov.¹²

Lula, ktorý sa v roku 2023 vrátil do prezidentského úradu, sa uchádza o funkčné obdobie, ktoré France 24 označila za jeho štvrté a posledné. The Independent uviedol, že 80-ročný Lula už vládol v rokoch 2003 až 2010 a že jeho Strana pracujúcich (PT) bola pri moci takmer 18 z uplynulých 24 rokov. Lula spochybnil skúsenosti svojho súpera slovami: „Nie je spôsobilý byť prezidentom.“¹²³