Grécko žiada EÚ o mechanizmus na pozastavenie azylového konania počas migračných kríz

Grécko navrhlo mechanizmus EÚ, ktorý by počas rozsiahlych migračných kríz umožnil dočasne pozastaviť prijímanie žiadostí o azyl. O pláne sa podľa Deutsche Welle informovalo 2. októbra, keď sa ministri vnútra stretli v Luxembursku, aby rokovali o sprísnení hraničných kontrol a migrácii ľudí bez dokladov do bloku s 27 členskými štátmi. Iniciatíva nadväzuje na prudký júlový nárast počtu príchodov do Ceuty, severoafrického územia Španielska.¹²

Núdzová výnimka

Atény tvrdia, že súčasný rámec EÚ nedokáže primerane zvládnuť príchody v takom rozsahu, aký zaznamenala Ceuta. Grécky minister pre migráciu Thanos Plevris povedal, že migračný pakt EÚ znížil počet príchodov a zvýšil počet návratov, no v krízových situáciách nestačí. Presadzoval posilnený dohľad na hraniciach a zároveň dočasné zastavenie posudzovania žiadostí o azyl v takýchto prípadoch.¹²

Politico informovalo, že ministri z Nemecka a Rakúska boli návrhu zrejme naklonení, zatiaľ čo predstavitelia ďalších troch členských štátov chceli s hodnotením počkať, kým Európska komisia predstaví svoj plán. Švédsky minister pre migráciu Johan Forssell podporil diskusiu o núdzových nástrojoch, upozornil však na nevyriešenú otázku, či by tieto právomoci mala mať EÚ alebo vlády jednotlivých štátov.¹³

Právne dôsledky a vplyv na ľudské práva sú jadrom diskusie. Deutsche Welle upozornila, že Charta základných práv EÚ chráni právo požiadať o azyl. Politico informovalo, že navrhovaný núdzový postup by v praxi mohol viesť k hromadnému vytláčaniu migrantov späť cez hranice, hoci medzinárodné právo takýto postup zakazuje. Predstavitelia pritom zvažovali, ako by sa núdzové opatrenia dali uplatňovať bez porušovania práv.¹³

Diskusiu podnietila Ceuta

Španielske úrady odhadujú, že koncom júla prišlo do Ceuty vyše 72 000 migrantov. Väčšina sa následne vrátila, no približne 10 000 ich na tomto území zostalo. Podľa španielskej vlády boli do pevninského Španielska prevezení iba maloletí a malé skupiny spomedzi tých, ktorí do Ceuty vstúpili.¹²

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner uviedol, že súčasné pravidlá neboli vytvorené na situáciu, keď za jediný deň príde 70 000 ľudí, prevažne mladých mužov. Plevris sa pri výzve na zavedenie núdzových právomocí odvolal na prudký nárast počtu príchodov do Ceuty. The Straits Times tiež informoval, že v posledných rokoch pribudlo lodí prevážajúcich migrantov z Líbye na grécke ostrovy v Egejskom mori.²³

Grécko už v minulosti prijalo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa azylu a vyhosťovania. Podľa The Straits Times vlani na niekoľko mesiacov zastavilo posudzovanie žiadostí severoafrických migrantov prichádzajúcich po mori a prijalo zákon, ktorý mal urýchliť vyhosťovanie žiadateľov, ktorým azyl zamietli.²

Plán Európskej komisie a návratové centrá

Očakáva sa, že Európska komisia navrhne núdzový nástroj pre krajiny, ktoré čelia hromadným migračným pohybom, jeho podrobnosti sa však ešte pripravujú. Komisár pre migráciu Magnus Brunner predstavil plány zamerané na náhly hromadný príchod migrantov vrátane väčšej úlohy pohraničnej agentúry EÚ Frontex. Politico informovalo, že rámec by sa mal vzťahovať aj na migračné pohyby, ktoré môžu iné krajiny zámerne vyvolať alebo využiť ako nátlakový prostriedok.¹³

Ministri podľa Deutsche Welle osobitne schválili nariadenie, ktoré členským štátom umožňuje zriadiť návratové centrá mimo EÚ. Takéto zariadenia sú určené pre ľudí, ktorí sú zo zákona povinní opustiť Úniu, no nemožno ich poslať do krajín pôvodu. Zástancovia tvrdia, že centrá by mohli zvýšiť počet návratov a odrádzať od neregulárnej migrácie. Kritici spochybňujú ich zákonnosť a upozorňujú na ohrozenie základných práv.¹

The Straits Times informoval, že Skupina piatich, ktorú tvoria Grécko, Nemecko, Rakúsko, Dánsko a Holandsko, sa dohodla na konkrétnych opatreniach na zriadenie centra mimo územia EÚ. Holandská technická misia navštívila v septembri možnú hostiteľskú krajinu a Deutsche Welle informovala, že predbežná dohoda by sa mohla dosiahnuť do konca roka. Politico uviedlo, že Španielsko bolo proti reforme návratových centier, Belgicko sa zdržalo a Írsko s Dánskom nehlasovali, pretože majú výnimku z účasti na politikách EÚ v oblasti spravodlivosti.¹²³