Irán ponúka sedemdňový plán na ukončenie vojny so Spojenými štátmi; Trump ho odmieta

Na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku predstavil Irán týždňový rámec, ktorý mal zastaviť boje so Spojenými štátmi a v Libanone. Podľa neho by Irán umožnil opätovný prechod lodí cez Hormuzský prieliv a obnovil rokovania o jadrovom programe, ak by Washington ukončil námornú blokádu, zrušil ropné sankcie a uvoľnil zmrazené prostriedky. Prezident Donald Trump ponuku odmietol, hoci predstavitelia oboch krajín pokračovali tento týždeň v samostatných rokovaniach so sprostredkovateľmi.¹³²

Návrh

Podľa Al Jazeery by Washington podľa plánu uvoľnil iránske aktíva zmrazené v zahraničí, odhadované na najmenej 12 miliárd dolárov, zrušil sankcie na iránsku ropu a zrušil námornú blokádu iránskych prístavov. Výmenou by lode mohli opäť plávať cez Hormuzský prieliv do konca siedmeho dňa, pričom rokovania o iránskom jadrovom programe by sa začali okamžite.¹

Minister zahraničných vecí Abbas Aragchi uviedol, že po splnení potrebných podmienok by sa lodná doprava cez prieliv mohla do týždňa vrátiť do normálu, a poznamenal, že to, čo majú Spojené štáty urobiť, je už uvedené v skoršom memorande a že teraz je na Washingtone, aby konal.⁴

Denník The Hindu informoval, že iránsky plán zahŕňal aj rozmrazenie miliárd dolárov v aktívach, ukončenie sankcií na iránsku ropu a zrušenie blokády jej prístavov, no upozornil, že tieto podrobnosti pochádzajú z jediného zdroja.³

Rozpadnuté memorandum

Vojna, ktorú vyvolali útoky Spojených štátov a Izraela koncom februára, sa blíži k svojmu siedmemu mesiacu. Memorandum sprostredkované Pakistanom a Katarom, podpísané 17. júna, stanovilo šesťdesiatdňové obdobie na rokovania, prisľúbilo komplexné prímerie, zrušenie námornej blokády do 30 dní, voľný prechod cez Hormuzský prieliv na 60 dní a fond na obnovu Iránu vo výške 300 miliárd dolárov, uvádza Modern Diplomacy. Táto dohoda sa rozpadla v priebehu niekoľkých týždňov, údajne pre nejasné znenie o kontrole lodných trás cez prieliv, keďže júnový text stanovoval dve nezlučiteľné trasy a nikdy nešpecifikoval, kto by financoval balík na obnovu.²¹

Podľa denníka The Hindu dosiahli Spojené štáty a Irán dohodu o prímerí už dvakrát predtým, v apríli a júni, pričom obe sa rozpadli; táto informácia pochádza z jediného zdroja. Podľa denníka The Washington Times sa prímerie požadované Islamabadským memorandom rozpadlo v júli, keď vypukli zrážky o kontrolu nad prielivom.³⁶

Diplomacia na paralelných koľajach

Iránski predstavitelia viedli na okraji rokovaní Valného zhromaždenia asi trojhodinové rozhovory s americkým osobitným vyslancom Stevom Witkoffom, po boku ktorého bol Jared Kushner, pričom ako sprostredkovatelia vystupovali Katar, Pakistan a Egypt, uvádza Modern Diplomacy. Pakistanský premiér Shehbaz Sharif vyhlásil, že „celé pakistanské vedenie zostáva jednotné v odhodlaní urýchliť mierové úsilie stanovené v Islamabadskom memorande“, zatiaľ čo iránsky prezident Masúd Pezeškján uviedol, že memorandum „zostáva pre Irán úplne prijateľné a Teherán je pripravený ho posunúť ďalej“.²⁴

Počas rozhovorov s Trumpom v Bielom dome čínsky prezident Si Ťin-pching povedal, že „obe strany by mali riešiť rozdiely dialógom a rokovaním a dosiahnuť komplexnú dohodu vrátane jadrovej otázky“, informoval The Diplomat. Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že administratíva vedie prostredníctvom sprostredkovateľov „pozitívne a konštruktívne rozhovory“, hoci Washington sa nebude do dohody unáhľovať, uviedol denník The Hindu.⁴¹

Odmietnutie a varovania

Trump odmietol iránsky sedemdňový návrh a označil plán na opätovné otvorenie prielivu za neprijateľný, uvádzajú Modern Diplomacy a The Diplomat. Podľa správ tiež zvažoval, či „zničiť Irán a poslať ho do pekla, ak nedôjde k dohode“, no zároveň uviedol, že podľa jeho presvedčenia dôjde k dohode o ukončení konfliktu krátko po voľbách v polovici volebného obdobia. Americký predstaviteľ povedal agentúre Al Jazeera, že administratíva necíti žiadnu naliehavosť odpovedať na iránsku ponuku.¹²⁴

Pezeškján uviedol, že Irán nemá záujem pokračovať v boji, ale že o ukončení vojny môže rozhodnúť len Trumpova administratíva, a dodal, že Irán sa „pred Washingtonom skláňať nebude“. Povedal, že Teherán by okamžite odpovedal v rovnakom duchu, ak by Washington dodržal svoje záväzky z memoranda. Iránski predstavitelia uviedli, že stále čakajú na formálnu odpoveď sprostredkovateľov na myšlienky prerokúvané v rámci Islamabadského rámca, pričom zároveň varovali pred „novými vojenskými prekvapeniami“ a uviedli, že prípadný obnovený konflikt by sa mohol rozšíriť aj do Arabského mora.¹⁴

Analytici boli voči pokroku v blízkej budúcnosti skeptickí. Paul Musgrave uviedol, že Spojené štáty „nechcú ukončiť vojnu za nevýhodných podmienok“, a varoval pred „jednostrannými krokmi, vrátane možno obnovenia vojnových operácií“, pričom dodal, že iránsky diplomatický úspech „by tiež znamenal, že Irán zasadil prezidentovi Trumpovi naozaj citeľnú politickú ranu“. Cyrus Schayegh uviedol, že v diplomatických pozíciách oboch strán sa v skutočnosti nič nezmenilo, a analytici uviedli, že pred americkými stredobodobými voľbami v novembri nie je pravdepodobný žiadny výraznejší posun k ukončeniu konfliktu. Aragchi povedal, že vyriešenie záležitostí pred stredobodobými voľbami by bolo výhodnejšie.¹

Regionálne záujmy

Modern Diplomacy tvrdí, že žiadny z troch sprostredkovateľských štátov nie je neutrálny. Katar prišiel v prvých šiestich mesiacoch vojny približne o 24 miliárd dolárov z predaja skvapalneného zemného plynu, keď prepravil len 18 nákladov LNG oproti 509 o rok skôr, po tom, čo iránsky úder na Ras Laffan v marci vyradil na obdobie až piatich rokov 17 percent jeho kapacity na LNG. Približne 90 percent pakistanského dovozu ropy prechádza cez Perzský záliv a v roku 2025 uzavrel Pakistan obranný pakt so Saudskou Arábiou, na základe ktorého v apríli vyslal do kráľovstva stíhacie lietadlá. Egyptský prezident Abdal Fattáh as-Sísí odhadol, že Egypt prišiel o približne 10 miliárd dolárov z príjmov z prevádzky kanála.²

Napätie sa netýkalo len osi Irán – Spojené štáty. The Diplomat informoval, že húsíovské sily obsadili celé pobrežie Jemenu pri Červenom mori vrátane Bab al-Mandabskej úžiny, čo prinútilo vysokých vojenských predstaviteľov Saudskej Arábie, Turecka a Pakistanu stretnúť sa v rámci spoločného obranného paktu z Mekky, aby zvážili opatrenia na podporu Saudskej Arábie proti húsíovským útokom. Al Jazeera poznamenala, že za bežných okolností prechádza cez Hormuzský prieliv približne pätina svetových zásielok ropy a plynu.²⁴¹