Juhoafrická polícia našla neďaleko Johannesburgu telo desiatej ženy

Juhoafrická polícia našla v sobotu ráno telo ženy na cintoríne v Tembise severovýchodne od centra Johannesburgu. Ide o desiatu ženu nájdenú mŕtvu v municipalite Ekurhuleni od júla.²⁴

Infografika

Zväčšiť

Najnovší nález

Polícia potvrdila nález v Thembise v Ekurhuleni a uviedla, že kriminalisti na mieste zaisťujú dôkazy. Totožnosť obete však úrady zatiaľ nezverejnili.⁴²

Brigádna generálka Brenda Muridili uviedla, že úrady môžu v tejto chvíli potvrdiť iba nález tela a že na mieste aktívne pracujú forenzné tímy spolu so všetkými ďalšími potrebnými zložkami.⁵

BBC informovala, že ju identifikovala osoba, ktorá sa s ňou priatelila a predchádzajúci večer s ňou popíjala v bare. Oblečenie obete spoznala po tom, čo jej ukázali fotografiu tela.²

Podľa Al Jazeery najnovšia obeť vykazovala známky smrti po ukameňovaní. Oficiálnu príčinu smrti má potvrdiť pitva.⁴

Vyšetrovanie možnej súvislosti

Podľa BBC policajný komisár provincie Gauteng Tommy Mthombeni upozornil, že je ešte priskoro určovať súvislosť medzi touto smrťou a predchádzajúcimi prípadmi. Poukázal však na „podobnú viktimológiu“ nájdených tiel, ktorá naznačuje spoločný „modus operandi“. Dodal, že úrady zatiaľ nemôžu s istotou potvrdiť, že za vraždami je sériový vrah.²

Komisár poukázal aj na podobnosti medzi desiatimi úmrtiami v Ekurhuleni a ďalším úmrtím v Sowete. Uviedol, že polícia nemôže vylúčiť, že na slobode je sériový vrah.²

V júli a auguste policajti našli v Ekurhuleni tri telá vo vzdialenosti najviac šesť kilometrov od seba. Tento mesiac objavili počas desiatich dní ďalších šesť tiel. Tento vzorec vyvolal dohady, že za vraždami môže byť jeden alebo viacero sériových vrahov, informovali CBS News a The Straits Times.⁴¹³

Úrady naznačili, že deviata vražda mohla súvisieť s domácim sporom. V tomto prípade odvtedy zadržali a obvinili dve ženy vo veku 31 a 38 rokov. Tento týždeň sa navyše pred súd postavili traja muži pre obvinenia súvisiace s jedným z deviatich predchádzajúcich úmrtí. Polícia uviedla, že naďalej pracuje na identifikácii ďalších osôb spojených s trestným činom.⁴⁵²

Celoštátny kontext

Juhoafrická republika patrí ku krajinám s najvyššou mierou femicídy na svete a zároveň má jednu z najvyšších mier vrážd. Denne tam v priemere dochádza k viac ako 60 vraždám. BBC informovala, že od apríla do júna tohto roka bolo v celej krajine zavraždených 5 427 ľudí.⁴²³¹

Podľa BBC Juhoafrická komisia pre ľudské práva uviedla, že počas rovnakého trojmesačného obdobia prišlo o život 569 žien a ďalších 1 052 prežilo pokus o vraždu. Komisia poznamenala, že oficiálne policajné údaje nerozlišujú obete podľa pohlavia. Tieto úmrtia zvýšili tlak na národnú vládu, ktorá pred necelým rokom vyhlásila rodovo podmienené násilie za celoštátnu katastrofu.²

Al Jazeera informovala, že prezident Cyril Ramaphosa sa počas kampane pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami vyjadril k najnovšiemu nálezu. Na skoršom zhromaždení pri príležitosti štátneho sviatku povedal, že „bolesť a utrpenie, ktorým sú vystavené ženy Juhoafrickej republiky, sú národnou hanbou“. Dodal: „Ženy Juhoafrickej republiky majú právo chodiť po uliciach svojej krajiny v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu bez strachu.“⁴³

Bežkyne v strehu

The Straits Times informoval, že po sérii vrážd sa bežkyne v zasiahnutých oblastiach začali ozbrojovať. Tridsaťosemročná nadšená bežkyňa Elizabeth Moselakgomo odišla z domu behať a nevrátila sa. Jej telo našli o tri dni neskôr v okolí Kempton Parku.³

Tridsaťdeväťročná matka dvoch detí Nancy Masha, ktorá pravidelne beháva, si dva dni po náleze pozostatkov Elizabeth Moselakgomo začala na beh nosiť paprikový sprej a nôž. „Našu bežkyňu brutálne zavraždili,“ povedala a vysvetlila, že ako žena aj bežkyňa si musela nájsť spôsob, ako sa chrániť. Elizabeth Moselakgomo opísala ako „veselú“ a povedala, že vražda ňou hlboko otriasla. Poznamenala, že bežci často trénujú na odľahlých miestach a v nezvyčajných hodinách, a dodala: „Behať však neprestanem.“³

Aj ďalšie ženy opísali, ako zmenili svoje návyky. Chulumanco Mahamba obmedzila každodenné prechádzky na dvakrát týždenne a povedala: „Je nespravodlivé, že musíme meniť svoje návyky, no s paprikovým sprejom sa naozaj cítim bezpečnejšie.“ Andiswa Siwela, ktorá teraz tiež nosí paprikový sprej, povedala: „Chceme byť slobodné.“ Dodala, že chce mať slobodu žiť svoj život bez strachu a jednoducho smieť žiť. Babalwa Melitafa uviedla, že vzhľadom na nedávne udalosti sa už vyhýba tomu, aby sama behala mimo oválu, a priznala, že sa bojí. Hlompho Matji upozornila, že nosenie zbraní má aj vlastné riziká. „Nie sme vycvičené na používanie takýchto vecí,“ povedala. Varovala, že útočník, ktorý obeť premôže, môže paprikový sprej či nôž obrátiť proti nej, keďže väčšina ľudí nie je vycvičená používať takéto predmety na sebaobranu.³

Tieto nálezy vyvolali po celej krajine pietne zhromaždenia, demonštrácie a behy solidarity. The Straits Times poznamenal, že vládne Operačné centrum pre rodovo podmienené násilie zaznamenalo 6 782 volaní o pomoc. Dňa 24. septembra sa protestujúci zapojili aj do pochodu v Kapskom Meste, ktorého cieľom bolo zvýšiť povedomie o rodovo podmienenom násilí a obetiach femicídy.³⁵