Kórejská republika predvolala ukrajinského chargé d'affaires v prehlbujúcom sa spore o odovzdaní vojnových zajatcov

Kórejská republika 28. septembra predvolala dočasného chargé d'affaires Ukrajiny a zopakovala požiadavku na ospravedlnenie po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil Valnému zhromaždeniu OSN, že Kyjev odovzdal Soulu dvoch zajatých severokórejských vojakov – čin, ktorý podľa Kórejskej republiky porušil dohodu o utajení dosiahnutú po viac ako roku rokovaní.¹²⁵

Zverejnenie na pôde OSN

Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo dočasného chargé d'affaires Ukrajiny Andrija Vieškina, aby podalo formálny protest proti zverejneniu. Prvá námestníčka ministra zahraničných vecí Park Yoon-joo povedala Vieškinovi, že ukrajinské poprenie existencie dohody o utajení vážne narušilo dôveru medzi oboma vládami; Vieškin uviedol, že sťažnosť postúpi svojej vláde.¹²⁵

Zelenskyj povedal Valnému zhromaždeniu OSN, že Ukrajina poslala do Kórejskej republiky dvoch severokórejských vojakov, ktorých zajali ukrajinské sily. Opísal aj okolnosti ich zajatia so slovami, že týchto mužov nebolo jednoduché zajať živých.²⁴¹

Juhokórejský prezidentský úrad prostredníctvom vyššieho tajomníka Seong Ghi-honga uviedol, že je vážne znepokojený spôsobom, akým bola informácia zverejnená. Seong povedal, že verejné oznámenie Ukrajiny, po ktorom nasledovalo popretie existencie akejkoľvek dohody o mlčanlivosti, narušilo dôveru medzi oboma vládami.²⁴¹

Prezident Lee Jae Myung zverejnenie priamo skritizoval a na sociálnych sieťach napísal, že nerozumie, prečo Ukrajina porušila dohodu a zverejnila celú vec.⁴

Popretie a obhajoba zo strany Kyjeva

Ukrajinský prezidentský úrad uviedol, že zverejnil iba základný fakt o odovzdaní, nie celý priebeh, a poprel, že by existovala formálna dohoda o mlčanlivosti. Kórejská republika toto popretie označila za nepravdivé.⁴¹

Prezidentský poradca Dmytro Lytvyn zverejnenie obhajoval s tým, že Ukrajina funguje transparentne a že tajné odovzdanie vojakov by nebolo v jej štýle.⁴¹

Lytvyn dodal, že obe strany sa vopred nezaviazali zachovať odovzdanie v tajnosti, a tvrdil, že by nebolo správne utajovať, kam boli jednotliví vojnoví zajatci poslaní. Soul s týmto tvrdením nesúhlasil a uviedol, že rokovania o odovzdaní pokračovali viac ako rok pred Zelenského oznámením.¹²¹

Podľa jedného zdroja Ukrajina v skutočnosti o odovzdaní opakovane rokovala so Soulom prostredníctvom rôznych kanálov a žiadala o utajenie, čiastočne aj preto, že verejné zverejnenie by mohlo Kyjev vystaviť domácej kritike za to, že premeškal príležitosť vymeniť vojakov za ukrajinských zajatcov.⁵

Podľa iného zdroja mala dohoda o mlčanlivosti chrániť samotných odovzdaných vojakov pred nebezpečenstvami, ktoré by mohli nastať, ak by sa odovzdanie stalo verejným.²

Zajatí vojaci

Podľa jedného zdroja ukrajinské jednotky zajali oboch mužov v ruskej Kurskej oblasti v januári 2025.²¹

Zelenskyj uviedol, že bolo ťažké zajať týchto vojakov živých. Podľa jeho slov sa jeden z nich pri zistení, že bude zajatý, pokúsil o samovraždu. Podľa Zelenského bolo práve u týchto vojakov ťažké zajať ich živých. Zelenskyj povedal, že jeden z mužov sa pokúsil ukončiť si život, keď si uvedomil, že mu hrozí zajatie.²

Podľa jedného zdroja obaja muži neskôr vyjadrili želanie prebehnúť do Kórejskej republiky a žiť tam bežný život.²⁴¹

Širší kontext

Severná Kórea od roku 2024 nasadila na podporu ruského vojnového úsilia približne 14 000 až 15 000 vojakov, pričom podľa jedného zdroja v bojoch padlo viac ako 6 000 z nich.²¹

Juhokórejský hovorca uviedol, že obaja lídri sa zhodli na tom, že status vojakov by sa mal riešiť v súlade s medzinárodným právom.²

Prezidentská kancelária v Soule uviedla, že zvažuje ďalšie opatrenia v reakcii na spor o zverejnení.¹²⁵

Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že podnikne odvetné kroky, ak Kórejská republika začne dodávať zbrane Ukrajine. Soul zároveň oznámil balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 100 miliónov dolárov, hoci spor o vojnových zajatcov naďalej zaťažuje vzťahy medzi oboma vládami.¹

Domáce politické dôsledky v Kórejskej republike

Zverejnenie vyvolalo aj politický stret v rámci Kórejskej republiky. Jang Dong-hyuk, líder opozičnej Strany ľudovej sily, obvinil vládu z ohrozenia národných záujmov a vyhlásil: „Ten, kto zahadzuje životy našich vojakov a občanov len preto, aby uspokojil severokórejského Kim Čong-una, nie je ničím menším ako vrahom a zradcom.“¹²

Vládna Demokratická strana obhajovala prístup vlády k veci. Hovorca Park Sung-joon a profesor Lee Byong-chul tvrdili, že vzhľadom na humanitárne aspekty a medzikórejské vzťahy bol zdržanlivý prístup namieste.¹²

Prezident Lee kritiku odmietol na sociálnych sieťach a varoval, že tí, ktorí ohrozujú životy a národnú bezpečnosť pre osobný prospech, sú „vrahmi alebo zradcami“.¹²