Kosovskí poslanci posunuli návrh zákona obmedzujúceho haagsky súd pre vojnové zločiny

Kosovský parlament v Prištine 5. a 6. októbra schválil v prvom čítaní novelu zákona upravujúceho fungovanie Kosovských špecializovaných komôr so sídlom v Haagu, zatiaľ čo protestujúci sa pred parlamentom a vládnymi budovami stretli v zrážkach s políciou v súvislosti s pravomocami súdu pre vojnové zločiny.¹²³

Odsúdenia, ktoré stoja za sporom

Legislatívna iniciatíva prichádza po rozsudku prvého stupňa zo 16. septembra, v ktorom Kosovské špecializované komory uznali bývalého prezidenta Hashima Thaciho a ďalších troch bývalých veliteľov Kosovskej oslobodzovacej armády za vinných z vojnových zločinov spáchaných počas konfliktu v rokoch 1998 – 1999 a po jeho skončení. Thaciho uznali vinným z vraždy, mučenia a nezákonného väznenia a odsúdili ho na 25 rokov, pričom štyria obvinení dostali spolu 81 rokov; tresty spoluobvinených sa podľa Al Jazeery pohybovali od 13 do 25 rokov. Balkan Insight uviedol tých štyroch mužov menovite ako Thaciho, Jakupa Krasniqiho, Kadriho Veseliho a Rexhepa Selimiho, hoci informácie tohto média o jednotlivých trestoch sa v rámci vlastného spravodajstva nezhodovali. Všetci štyria obvinenia popreli a podali odvolanie.¹²³

Čo by novela zmenila

Al Jazeera a Balkan Insight informovali, že podľa navrhovanej novely by sa maximálna dĺžka trestu obmedzila na 15 rokov, odsúdení by mohli trest vykonávať doma namiesto v zahraničí a získali by právo odvolať sa na kosovský Najvyšší súd. The Straits Times uviedol rovnaký strop a právo na odvolanie, ale na rozdiel od Euronews doplnil, že návrh zákona by zároveň umožnil kosovskému prezidentovi udeliť odsúdeným amnestiu. Balkan Insight informoval, že novela by navyše dala prezidentovi právo udeľovať milosť a podriadila by súd medzinárodnému dohľadu, a že by zúžila mandát súdu na zločiny spáchané údajne od 1. júla 1999 do 31. decembra 2000, a nie na súčasné obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2000. Návrh zákona predložila Demokratická strana Kosova, ktorú založil Thaci.¹²³

Zrážky pred parlamentom

Dav niekoľko sto ľudí, medzi nimi veteráni Kosovskej oslobodzovacej armády, sa zhromaždil pred parlamentom a vládnymi úradmi v Prištine, zablokoval východy, aby poslanci nemohli odísť, a žiadal, aby sa o druhom čítaní zákona hlasovalo ešte v ten deň. Polícia podľa Straits Timesu použila slzotvorný plyn a vodné delá po tom, čo demonštranti hádzali petardy, kamene a pyrotechniku, a podľa Balkan Insightu pri vládnej budove zapálili smetné koše. Údaje o zranených sa medzi médiami líšili: Straits Times uviedol najmenej 17 zranených, z toho šesť policajtov, pričom traja protestujúci boli zadržaní, zatiaľ čo Al Jazeera uvádzala bilanciu 12 zranených, väčšinou civilistov. Naser Syla, riaditeľ pohotovosti v jednej z nemocníc v Prištine, uviedol, že lekársku pomoc dostalo 12 ľudí – údaj, ktorý potvrdila aj kosovská polícia, podľa ktorej bolo zranených aj šesť policajtov.¹²³

Zákon spojený s prezidentským úradom

Kosovský ústavný súd stanovil 6. október ako lehotu na voľbu prezidenta a varoval, že inak bude parlament rozpustený, čo by vyvolalo podľa Balkan Insightu už štvrté parlamentné voľby v krajine za menej ako dva roky. Demokratická strana Kosova podmienila podľa Al Jazeery svoju podporu voľbe prezidenta schválením novely týkajúcej sa súdu. Premiér Albin Kurti povedal, že zmeny boli „uponáhľané“ a „nedostatočne analyzované a premyslené“, a argumentoval, že „zákon o haagskom súde je potrebný, ale rovnako potrebný je aj prezident Kosova“, pričom varoval, že „pokračovať v jednom bez druhého by mohlo byť veľmi škodlivé“. Dodal, že Kosovo si nemôže nárokovať obhajobu svojich záujmov v Haagu, „a zároveň dovoliť, aby v samotnom Kosove vznikalo inštitucionálne vákuum“. Kurtiho strana podporila prvé čítanie, ale odmietla podporiť hlasovanie o druhom čítaní v ten istý deň, a predsedníčka parlamentu Albulena Haxhiu odmietla toto hlasovanie zaradiť, pričom povedala, že „nebolo na programe“. Podpredsedníčka parlamentu Vlora Citaku uviedla, že schválenie nového zákona je „národnou povinnosťou, zatiaľ čo voľba prezidenta je vecou dohody“, a stretnutie medzi predsedom PDK Bedrim Hamzom a Kurtim neviedlo k dohode.²³¹