Litovský parlament podporil prvý krok k zrušeniu zákazu jadrových zbraní

Litovský parlament hlasoval 6. októbra pomerom 106:18, pri šiestich hlasoch zdržania sa, za schválenie prvého čítania ústavného dodatku, ktorý by zrušil desaťročia trvajúci zákaz umiestňovania jadrových zbraní a zahraničných vojenských základní na území krajiny. Konečné hlasovanie je naplánované na 12. januára 2027.²⁶⁷

Preskúmanie ustanovenia z čias sovietskej éry

Litovská ústava v článku 137 už viac než tri desaťročia zakazuje umiestnenie zbraní hromadného ničenia aj zahraničných vojenských zariadení na svojom území – ide o obmedzenie, ktoré pochádza z čias nezávislosti krajiny od sovietskej vlády.⁵⁶³¹

Na zmenu ústavy musia poslanci schváliť dve samostatné hlasovania s odstupom najmenej troch mesiacov, pričom každé z nich musí získať podporu najmenej 94 z 141 členov Seimasu. Prvé hlasovanie prešlo so 106 hlasmi za, 18 proti a šiestimi zdržaniami sa, podľa agentúry TASS; predseda parlamentu Juozas Olekas uviedol, že druhé a konečné hlasovanie je naplánované na 12. januára.⁶²⁷⁵

Olekas tvrdil, že dodatok uvedie Litvu do súladu s ostatnými členskými štátmi EÚ a NATO. Povedal, že zrušenie tohto ustanovenia umožní Litve získať čo najširšiu podporu. Odstránením právnych rozdielov, ktoré oddeľujú Litvu od ostatných štátov EÚ a NATO, tieto rozdiely zaniknú a krajina sa postaví na rovnakú úroveň s nimi, povedal.²

Bezpečnostné obavy a navrhovaná americká základňa

Litva, členský štát EÚ a NATO hraničiaci s ruskou Kaliningradskou oblasťou a s Bieloruskom, je od ruskej invázie na Ukrajinu jedným z najvytrvalejších spojencov Kyjeva. Prezident Gitanas Nauseda v júli pri diskusii o snahe o ústavnú zmenu poukázal na zhoršujúcu sa regionálnu bezpečnostnú situáciu. „Geopolitická situácia sa zhoršuje… Naša ústava bola napísaná v čase, keď boli geopolitické okolnosti úplne iné,“ povedal.³²

Minister obrany Robertas Kaunas spojil dodatok priamo s krokmi Moskvy: „Reagujeme na ruskú agresiu.“ Naznačil, že súčasná diskusia by sa pravdepodobne nekonala, ak by Rusko nezačalo invázu na Ukrajinu. Vilnius sa súčasne samostatne uchádza o americkú vojenskú základňu na svojom území – pričom Donald Trump uviedol, že túto požiadavku zváži.²⁶⁴

Od roku 2019 majú Spojené štáty v Litve na rotačnej báze umiestnený obrnený prápor, vojaci sa menia každých pár mesiacov, a krajina tiež hostí multinárodné sily NATO, ktorých súčasťou je rastúci stály nemecký kontingent. Pobaltské štáty vstúpili do NATO v roku 2004.⁴⁵

Varovania z Kremľa

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že akýkoľvek krok smerujúci k približovaniu jadrových zbraní alebo infrastruktúry NATO, vrátane prípadnej americkej základne, k ruským hraniciam by predstavoval eskaláciu. Peskov poznamenal, že vojenská základňa je súčasťou vojenskej infrastruktúry. Povedal, že približovanie vojenskej infrastruktúry veľkého člena NATO k ruským hraniciam možno vnímať iba ako eskalačné a že rovnaké uvažovanie platí aj pre umiestnenie jadrových zbraní v susednej krajine.²⁴

Peskov uviedol, že Moskve by nezostávalo nič iné, než prijať všetky potrebné kroky na zabezpečenie svojej bezpečnosti, a samostatne označil možné nasadenie za ďalšiu závažnú eskaláciu. Dmitrij Medvedev, podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, išiel ešte ďalej, keď varoval, že Litva by zmizla zo svetovej mapy a že nikto by jej neprišiel na pomoc, ak by sa Rusko cítilo donútené reagovať. Podľa agentúry Bullsource Rusko nikdy úplne neprijalo rozšírenie NATO do bývalej sovietskej sféry a je presvedčené, že predchádzajúce záruky týkajúce sa tohto rozšírenia boli porušené.³²⁷⁴

Rusko v posledných rokoch nasadilo do Kaliningradskej oblasti jadrovo schopné rakety Iskander a do Bieloruska jadrové zbrane vrátane rakety stredného doletu Orešnik, ktorá bola prvýkrát bojovo použitá na Ukrajine. Rusko a Bielorusko uskutočnili v máji 2026 spoločné jadrové cvičenie a bieloruský vodca Alexander Lukašenko ďalej potvrdzuje svoje tesné väzby na Moskvu.¹²

Širší pobaltský a severský vzorec

Litovský krok nasleduje po predchádzajúcom kroku Fínska, ktoré ukončilo desaťročia trvajúcu vojenskú neviazanosť vstupom do NATO v roku 2023 a potom v roku 2026 zrušilo svoj vlastný zákonný zákaz jadrových zbraní, s účinnosťou od 1. júla. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen označil reformu za historickú a povedal, že posilňuje bezpečnosť ako Fínska, tak aj celej aliancie, pričom Helsinki jasne uviedlo, že táto zmena neznamená žiadny úmysel získať alebo umiestniť jadrové zbrane, ani že NATO plánuje ich tam nasadiť.¹

Na rozdiel od Litvy susedné Lotyšsko a Estónsko nemajú žiadne obmedzenia týkajúce sa jadrových zbraní, podľa Euronews. Litovský poslanec Remigijus Motuzas povedal, že jeho krajina by nemala mať menšiu ochranu než ostatní členovia NATO. Povedal, že Litva potrebuje ukázať, že je plnohodnotne zapojená do jadrového odstrašovania NATO, pričom poznamenal, že toto odstrašovanie je súčasťou kolektívnej obrany aliancie. Euronews informovala, že desať krajín sa prihlásilo k francúzsky vedenej iniciatíve predsunutého odstrašovania, pretože Francúzsko zvažuje rozšírenie svojej úlohy jadrového odstrašovania v Európe.¹