Kremeľ varuje: Rusko by na litovské hlasovanie o jadrových zbraniach odpovedalo odvetnými opatreniami

Litovský parlament 6. októbra 2026 v prvom čítaní odhlasoval zrušenie ústavného zákazu umiestňovania jadrových zbraní a zahraničných vojenských základní na litovskom území. Kremeľ na to zareagoval varovaním, že Rusko bude nútené prijať odvetné opatrenia na ochranu svojej bezpečnosti.¹³⁴⁷

Infografika

Zväčšiť

Hlasovanie vo Vilniuse

Seimas podporil novelu 106 hlasmi za, 18 proti a šiestimi sa zdržalo, uviedla stanica LRT. Novela by zrušila Článok 137 – ustanovenie, ktoré viac ako 30 rokov, od odčlenenia krajiny od Sovietskeho zväzu, zakazovalo jadrové, chemické a biologické zbrane, ako aj zahraničné vojenské základne na litovskom území.¹³⁴

Podľa litovského práva musí parlament zmenu ústavy schváliť dvakrát, pričom medzi oboma hlasovaniami musí uplynúť najmenej tri mesiace a v každom z nich treba dvojtretinovú väčšinu. Predseda parlamentu Juozas Olekas uviedol, že rozhodujúce hlasovanie sa uskutoční 12. januára a bude potrebovať podporu najmenej 94 z 141 poslancov.¹³⁴

Olekas povedal, že tento krok postaví Litvu na rovnakú úroveň s jej spojencami. „Zabezpečíme si silnejšiu podporu, akú môžeme od našich spojencov získať. Odstránením právnych výnimiek, ktoré Litvu odlišujú od ostatných štátov EÚ a NATO, tieto rozdiely zmiznú a budeme stáť na rovnakej úrovni,“ povedal. Vodca opozičných konzervatívcov Laurynas Kasčiūnas argumentoval, že existujúci zákaz bránil plnej účasti na plánovaní jadrového odstrašovania v rámci NATO, a nazval ho „kráľovnou odstrašovania ako celku“.¹

Minister obrany Robertas Kaunas spojil tento krok priamo s konaním Ruska: „Reagujeme na ruskú agresiu. Keby Rusko nezačalo svoju vojnu na Ukrajine, pravdepodobne by sme túto debatu dnes neviedli.“ Potvrdil, že Vilnius vedie s Washingtonom rozhovory o možnom umiestnení jadrových zbraní. Nie všetci poslanci s týmto prístupom súhlasili: Aidas Gedvilas zo strany Nemunas Dawn povedal, že referendum by bolo lepšie ako zmena ústavy.¹²

Reakcia Kremľa

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov povedal, že umiestnenie jadrových zbraní v susednej krajine by stabilitu nepodporilo, ale naopak narušilo. „To isté platí pre umiestnenie jadrových zbraní na území susedného štátu. Oba tieto kroky by narušili stabilitu a predvídateľnosť v celej Európe,“ povedal.³⁴

Peskov sa vyjadril aj k možnosti, ktorú nadhodil prezident Donald Trump – zriadeniu trvalej americkej vojenskej základne v Litve – a uviedol, že akékoľvek posúvanie infrastruktúry hlavnej mocnosti NATO bližšie k ruským hraniciam predstavuje eskaláciu. „Vojenská základňa sa počíta ako vojenská infrastruktúra. Povedal, že keď sa vojenská infrastruktúra veľkého člena NATO približuje k ruským hraniciam, môže to byť vnímané len ako krok k eskalácii, pričom dodal, že „Rusko bude musieť prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie svojej bezpečnosti.“¹²⁶

Agentúra TASS citovala Peskova, podľa ktorého by bolo Rusko nútené odvetne reagovať na akékoľvek umiestnenie jadrových zbraní v Litve, pričom oboje – vojenské posilňovanie NATO pri ruských hraniciach aj umiestnenie jadrových zbraní v susednej krajine – označil za eskalačné kroky.⁷

Peskov zároveň skôr uviedol, že ak by boli jadrové zbrane rozmiestnené, boli by namierené na východ. „Hostenie jadrových zbraní znamená, že sú namierené na niekoho. Nebudú namierené na západ. Naopak, budú namierené na východ, čiže na Rusko,“ povedal a dodal, že „naše vlastné jadrové zbrane budú cieliť na akúkoľvek krajinu, ktorá ich bude hostiť.“⁵

Skoršie hrozby a širší kontext

Kremeľské varovania nadväzujú na ostrejšiu hrozbu, ktorú v septembri vyslovil Dmitrij Medvedev, zástupca predsedu ruskej Bezpečnostnej rady. Podľa denníka Ukrajinska pravda vyhlásil, že Rusko by „vymazalo Litvu z mapy“, ak by tam boli umiestnené jadrové zbrane. Medvedev tiež tvrdil, že v prípade útoku na Litvu by sa neuplatnil Článok 5 NATO a že žiadna krajina by za jej obranu nešla do vojny, pričom o litovských plánoch povedal: „Robia to márne.“ Prezident Vladimir Putin naproti tomu vyhlásil, že Rusko nikdy nehrozilo Európanom.²

Litovský minister obrany v júni oznámil, že prebiehajú rozhovory so Spojenými štátmi o možnom umiestnení jadrových zbraní, a poslanci o mesiac neskôr začali proces zrušenia zákazu. Prezident Gitanas Nauseda už vtedy označil zákaz za zastaraný. Spojené štáty udržiavajú v Litve od roku 2019 v rámci rotačného nasadenia obrnený prápor s takmer tisíckou vojakov, pričom Nemecko samostatne pracuje na nasadení ťažkej tankovej brigády.¹²³⁴

Táto debata sa spája so širšou európskou diskusiou o jadrových zbraniach: v marci francúzsky prezident Emmanuel Macron nadhodil koncept celoeurópskej štruktúry jadrového odstrašovania a denník Financial Times v júni informoval, že Washington zvažuje umiestnenie jadrových zbraní v ďalších členských štátoch NATO. Stanica RT informovala, že Francúzsko zvažuje presun časti svojich jadrových zbraní do iných štátov EÚ a že NATO už prevádzkuje program jadrového zdieľania, ktorý umiestňuje americké bomby v krajinách bez vlastných jadrových zbraní.¹⁵