Svet · Rusko
Putin pohrozil jadrovými zbraňami v prípade útoku na Kaliningrad
Vladimir Putin na Valdajskom fóre pohrozil nasadením celého ruského arzenálu v prípade útoku na Kaliningrad. Poprel, že plánuje zaútočiť na Európu, a odmietol návrhy na zastavenie útokov na energetiku a obnovenie bezpečnej plavby v Čiernom mori
Vypočujte si príbeh
Stručná verzia
Putin pohrozil použitím celého ruského arzenálu, ak by niekto zaútočil na Kaliningrad, a zároveň odmietol navrhované obmedzenia útokov proti Ukrajine.
- Rusko varovalo NATO pred pokusom odrezať Kaliningrad.
- Putin poprel plány na útok proti ktorejkoľvek európskej krajine.
- NATO vyhlásilo, že jadrové hrozby nepomáhajú.
- Putin odmietol návrhy týkajúce sa útokov na energetiku a plavby v Čiernom mori.
- Putin podmienečne podporil rokovania s Trumpom a Ťin-pching Si.
Infografika
Čo je nové
- Putin povedal, že Rusko by v reakcii na priamy útok na Kaliningrad alebo iné ruské územie mohlo použiť celý svoj arzenál vrátane jadrových zbraní.
- Putin povedal, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na žiadnu európsku krajinu a chce mierové spolužitie.
- Putin odmietol zastaviť útoky Moskvy na ukrajinské ciele v oblasti Čierneho mora a postavil sa proti vzájomnému prerušeniu útokov na energetickú infraštruktúru.
- Putin povedal, že je otvorený stretnutiu s Donaldom Trumpom a Ťin-pching Si, ak sa vopred dohodne program.
- NATO uviedlo, že na ruské diplomatické varovanie odpovedalo zdôraznením svojej obrannej úlohy a odmietnutím jadrových hrozieb.
Ruský prezident Vladimir Putin 1. októbra varoval, že Rusko by mohlo použiť všetky zbrane, ktoré má k dispozícii, vrátane jadrových, ak by sa Kaliningrad alebo iné ruské územie stali terčom priameho útoku. Zároveň poprel plány na útok proti Európe a odmietol návrhy na zastavenie útokov na energetiku a obnovenie bezpečnej plavby v Čiernom mori.1234
Infografika
Varovanie na Valdajskom fóre
Putin na Valdajskom fóre povedal, že priamy útok na ruské územie, konkrétne na Kaliningrad alebo prípadne na iný región, by okamžite otvoril otázku použitia celého ruského arzenálu. Kaliningrad je silne militarizovaná ruská exkláva pri Baltskom mori, o niečo väčšia než Connecticut, ktorá leží medzi členskými štátmi NATO Poľskom a Litvou.1346
Putin povedal, že ak by sa Rusko stalo terčom priameho útoku, okamžite a nevyhnutne by sa otvorila otázka použitia všetkých zbraní, ktoré má krajina k dispozícii.3
Putin povedal, že Rusko nemá v úmysle na nikoho zaútočiť a reaguje na diskusie na Západe o možnej vojne neskôr v tomto desaťročí. Vyhlásil tiež, že Rusko chce pokojne spolunažívať s európskymi krajinami, zároveň však varoval, že eskalácia by mohla mať nebezpečné následky.1234
Diplomatická nóta a reakcia NATO
NATO uviedlo, že dostalo ruskú diplomatickú nótu s varovaním, že Moskva by mohla použiť jadrové zbrane, ak by sa aliancia pokúsila odrezať Kaliningrad. Kremeľ v samostatnom varovaní obvinil NATO, že sa vydalo „nebezpečným a nezodpovedným smerom“, a pohrozil možnými útokmi na sídla vedenia a veliteľské zariadenia v krajinách aliancie.1346
NATO reagovalo zdôraznením, že je obrannou alianciou. Generálny tajomník Mark Rutte povedal, že „jadrové hrozby nepomáhajú“, a vyzval Rusko, aby ukončilo inváziu na Ukrajinu. Uviedol tiež, že cvičenia NATO ani jeho ďalšie aktivity nepredstavujú pre Moskvu nijakú hrozbu.13510
Putin povedal, že Rusko by v konflikte čelilo NATO, ktoré je dvakrát väčšie. Tvrdil však, že žiadna iná krajina vrátane jadrových mocností Británie a Francúzska nemá zbrane porovnateľné s ruskými.1234
Pozadie: vojna na Ukrajine a hospodársky tlak
Putin trval na tom, že Rusko bolo vo februári 2022 nútené začať rozsiahlu vojnu proti Ukrajine, aby chránilo svoju bezpečnosť. Z invázie obvinil provokácie Západu.146
Putin povedal, že ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie pripravili Rusko približne o 1 % HDP a že Moskva odpovedá rovnakým spôsobom. Ukrajina tvrdí, že útočí na ruskú ropnú infraštruktúru, aby oslabila zdroje podporujúce vojnu Moskvy. Rusko zase opakovane útočilo na ukrajinskú energetickú sústavu.1234
Putin odmietol zastaviť útoky Moskvy na ukrajinské ciele v oblasti Čierneho mora. The Kyiv Independent ďalej informoval, že v praxi zavrhol plány, podľa ktorých by obe strany prerušili útoky na energetickú infraštruktúru a obnovili bezpečnú plavbu v Čiernom mori.23
Obvinenia z hybridnej vojny
Európske vlády obviňujú Moskvu, že sabotážami a podpaľačstvom stupňuje hybridnú vojnu. Rusko tieto obvinenia odmieta. Medzi hlásené incidenty patria prieniky dronov do litovského vzdušného priestoru a dron naložený výbušninami, ktorý v auguste našli na letiskovej ploche Letiska Lipsko/Halle. Rusko odmieta aj tvrdenia, že sa pripravuje na útok proti niektorej krajine NATO.1234
Reakcie naprieč Európou
Bulharský premiér Rumen Radev vyzval Európu, aby sa usilovala o diplomatické riešenie a zabránila najhoršiemu možnému scenáru. Európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius nesúhlasil: „Vladimir Putin musí pocítiť, že vojna prichádza do samotného Ruska.“ Poradca litovského prezidenta Davydas Matulionis odmietol ruské jadrové varovania ako nepodložený psychologický nátlak.5
Bývalý britský vojenský atašé John Foreman povedal, že vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú najhoršie od začiatku studenej vojny. Dodal: „Od roku 2014 sa to len zhoršuje.“ Ruské veľvyslanectvo v Británii varovalo, že „tí, ktorí presadzujú takéto predstavy, by si nemali robiť ilúzie o následkoch“. Reagovalo tak na televíznu drámu zobrazujúcu fiktívny ruský útok na Britániu, po ktorom nasledovali operácie NATO v Kaliningrade.5
Diplomatická možnosť a pretrvávajúce vojnové ciele
Putin naznačil, že by bol ochotný stretnúť sa s čínskym lídrom Ťin-pching Si a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ak predstavitelia najprv pripravia vhodný program.3
The Kyiv Independent zároveň informoval, že Putin výmenou za ukončenie vojny požadoval ukrajinské územie. Podľa tohto média vydal aj dekrét, ktorým zvýšil celkový počet príslušníkov ruských ozbrojených síl, keďže Moskva plánovala rekordne vysoké výdavky na obranu.2
Prečo na tom záleží
Jadrové varovania zvýšili napätie okolo silne militarizovaného Kaliningradu, ktorý leží medzi členskými štátmi NATO Poľskom a Litvou. Putinovo odmietnutie navrhovaných obmedzení útokov na energetické ciele a ciele v oblasti Čierneho mora zároveň naznačuje, že konflikt okolo Ukrajiny pokračuje napriek jeho deklarovanej ochote rokovať o stretnutí s Donaldom Trumpom a Ťin-pching Si.23
Videá
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 2 · Aktualizácia dopĺňa Putinovo odmietnutie obmedzení útokov na energetické ciele a ciele v oblasti Čierneho mora, jeho podmienečnú otvorenosť voči rokovaniam s Trumpom a Ťin-pching Si, jeho popretie plánov na útok proti Európe a rozširovanie ruských ozbrojených síl.
- verzia 1 ·



