Putin varuje, že Rusko by na obranu Kaliningradu použilo celý arzenál

Ruský prezident Vladimir Putin 1. októbra vyhlásil, že Rusko by použilo všetky zbrane, ktoré má k dispozícii, vrátane jadrových, ak by sa jeho baltská exkláva Kaliningrad ocitla pod priamym útokom. Tým sa vyhrotilo napätie s NATO po tom, čo Moskva zaslala aliancii diplomatickú nótu varujúcu pred použitím jadrových zbraní.¹²⁴⁶

Infografika

Zväčšiť

Varovanie na Valdajskom fóre

Na Valdajskom fóre v Moskve Putin povedal, že akýkoľvek priamy útok na ruské územie – konkrétne na Kaliningrad a prípadne ďalšie regióny – by okamžite postavil na program dňa použitie celého ruského arzenálu zbraní. Kaliningrad, ruská exkláva pri Baltskom mori, o niečo väčšia ako americký štát Connecticut, hraničí s Litvou aj Poľskom.⁴²¹⁶

Citát Putina: „Ak dôjde k priamemu útoku na Ruskú federáciu, v tomto prípade mám na mysli Kaliningrad a možno aj niektoré ďalšie územia, potom sa otázka použitia všetkých zbraní, ktoré má naša krajina k dispozícii, nevyhnutne a okamžite dostane na program dňa.“⁶

Putin uviedol, že Rusko nikomu nehrozí a iba reaguje na vyhlásenia Západu o príprave na vojnu v roku 2029 alebo 2030. Povedal: „Nikomu nehrozíme a nechystáme sa nikoho napadnúť ani v roku 2029, ani v roku 2030, ani v roku 2050, ale ak budeme čeliť agresii, budeme nútení reagovať.“¹⁶

Diplomatická nóta a reakcia NATO

Podľa spisu dostalo NATO od Ruska diplomatickú nótu varujúcu pred možným použitím jadrových zbraní. Kremeľ tvrdil, že NATO sa správa nebezpečne a nezodpovedne, a varoval, že by mohlo zasiahnuť veliteľské a riadiace zariadenia v členských krajinách NATO.⁴²⁸³

NATO nótu odmietlo. Generálny tajomník Mark Rutte povedal: „Odmietli sme ju. Jadro nášho odkazu bolo jednoduché: zastavte jadrové hrozby. Sú úplne neprijateľné a kontraproduktívne.“ Dodal, že Rusko alianciu poraziť nemôže: „Putin si je vedomý, že NATO je sila, ktorú nikdy neprekoná. Práve preto tomu nepripisujem veľkú váhu.“ Rutte tiež uviedol, že NATO je obranná aliancia a žiadne z jej cvičení ani aktivít nepredstavuje hrozbu pre Moskvu.⁷¹

Putin argumentoval, že Rusko by čelilo aliancii NATO dvakrát väčšej, než je samo, no tvrdil, že žiadna iná krajina nedisponuje takými zbraňami, aké má dnes Rusko – a to aj v porovnaní s jadrovými kapacitami Británie a Francúzska.⁴²¹

Pozadie: vojna na Ukrajine a hospodársky tlak

Putin trval na tom, že Rusko bolo vo februári 2022 nútené začať konflikt na Ukrajine ako nevyhnutnú obranu svojej bezpečnosti, pričom zodpovednosť za inváziu pripisoval provokácii zo strany Západu.⁴²¹⁵

Putin uviedol, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie stáli Rusko približne 1 % jeho HDP. Kyjev tvrdí, že jeho kampaň proti ruským ropným zariadeniam mala za cieľ získať prostriedky na podporu vojenských operácií. Rusko označilo svoje vlastné útoky na ukrajinské hospodárske ciele za priamu odpoveď na útoky na rafinérie a každú zimu od roku 2022 zintenzívňuje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.⁴²¹

Obvinenia z hybridnej vojny

Európske vlády obviňujú Moskvu zo stupňovania hybridnej vojny prostredníctvom sabotáží a podpaľačstva; Rusko tieto obvinenia odmieta, uvádza sa v spise. Medzi uvádzané príklady patrí poľský vojenský vrtuľník, ktorý zablúdil do poľského vzdušného priestoru pri Kaliningrade, Litovčania hlásiaci pretrvávajúce obavy z ruských dronov prelietavajúcich nad ich územím, a výbušninou naložený dron, ktorý bol minulý august objavený na ranveji letiska v Lipsku.⁴²¹

V samostatnom vyjadrení bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval, že Litva by bola vymazaná z mapy, ak by zrušila svoj zákaz jadrových zbraní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že priamym terčom ruskej agresie by sa mohla stať ďalšia európska krajina, a podľa spisu Rusko teraz venuje polovicu školskej dochádzky detí vojenskej príprave.⁵

Reakcie naprieč Európou

Bulharský premiér Rumen Radev vyhlásil, že Európa sa musí zapojiť do diplomacie, aby sa vyhla najhoršiemu scenáru, zatiaľ čo eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius uviedol, že diplomacia nie je riešením, a povedal: „Vladimir Putin musí pocítiť, že vojna prichádza k samotnému Rusku.“ Poradca litovského prezidenta Davydas Matulionis označil ruské jadrové hrozby za nepodložený psychologický nátlak.³

Bývalý britský obranný atašé John Foreman uviedol, že vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú na najnižšom bode od začiatku studenej vojny, pričom povedal: „Od roku 2014 je to len z kopca dolu.“ Ruská ambasáda v Británii varovala, že „tí, čo presadzujú takéto myšlienky, by si nemali robiť ilúzie o následkoch“, pričom odkazovala na minisériu televízie Sky News s názvom The Wargame, ktorá stvárnila fiktívny ruský útok na Spojené kráľovstvo nasledovaný britskými vojenskými operáciami v Kaliningrade.³