Rusko vyhlásilo európske zbrojovky za vojenské ciele

Hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Marija Zacharovová 30. septembra vyhlásila, že ruské sily môžu zasiahnuť ktorúkoľvek európsku továreň vyrábajúcu zbrane určené pre Ukrajinu, pričom toto vyhlásenie spojila so správami o ochote Poľska zriadiť výrobné zariadenie na protiraketové strely Patriot.¹²³⁴

Infografika

Zväčšiť

Ruské varovanie

Na brífingu v Moskve Zacharovová uviedla: „Továrne vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu v európskych krajinách sú potenciálnymi vojenskými cieľmi pre Rusko,“ a dodala, že „žiadna továreň mimo Ukrajiny vyrábajúca zbrane pre Kyjev nebude v bezpečí“.¹

Na otázku o správach, že Poľsko pripravuje zariadenie na výrobu protiraketových striel Patriot, Zacharovová argumentovala, že európske krajiny dodávajúce zbrane sú priamo zapojené do ukrajinského konfliktu. „Európske krajiny sú priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine,“ povedala a tvrdila, že otváranie zbrojoviek a spoločných podnikov „len odďaľuje riešenie konfliktu“.³⁵⁷

Podľa denníka Brussels Morning Rusko nešlo tak ďaleko, aby označilo konkrétnu továreň na útok alebo vyhlásilo operáciu proti štátu NATO, hoci spomínaný denník poukázal na to, že európske štáty v poslednom čase zintenzívňujú zbrojnú výrobu, aby doplnili zásoby a udržali tok pomoci Ukrajine.⁶

Hybridné napätie s NATO

Denník Kyiv Independent s odvolaním sa na západných predstaviteľov informoval o obavách z narastajúcich ruských hybridných operácií proti NATO. Denník uviedol, že estónski predstavitelia obvinili ruskú rozviedku z augustového žhárskeho útoku na budovu obranného dodávateľa v Tallinne, zatiaľ čo nemecké úrady označili Moskvu za zodpovednú za neúspešný útok dronom namierený proti Letisku Lipsko/Halle.²

Poľský premiér Donald Tusk podľa tej istej správy varoval, že Rusko „by mohlo vyslať na územie NATO náhodný útok dronom, aby otestovalo jednotu aliancie“, pričom správa tiež uvádzala, že Rusko pohrozilo NATO jadrovými zbraňami, ak by sa aliancia pokúsila izolovať Kaliningradskú oblasť, ruskú exklávu pri Baltskom mori medzi Poľskom a Litvou.²⁵

Šéf NATO Mark Rutte vyhlásil, že pohľad aliancie na ruskú hrozbu sa nezmenil v porovnaní s hodnoteniami spred niekoľkých týždňov, mesiacov či roka, a odmietol jadrovú rétoriku slovami: „Hej, počúvajte, sme obranná aliancia, a tak skončite s jadrovými hrozbami.“⁵

Brussels Morning tiež poznamenal, že NATO sa označuje za obrannú alianciu, hoci jednotliví členovia poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc, a informoval, že 15. septembra narušil litovský vzdušný priestor dron, čo viedlo Rutteho k vyjadreniu, že NATO „bráni každý centimeter spojeneckého územia proti akejkoľvek hrozbe z akéhokoľvek smeru“ a že išlo o „kolektívnu obranu v praxi“.⁶

Postoj Ukrajiny

Podľa agentúry AAP ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil veliteľské stanovište neďaleko východného frontu a vyzdvihol pokroky dosiahnuté v rámci protiofenzívy Vivaldi, ktorá podľa agentúry zabránila ruským jednotkám preniknúť za ukrajinské obranné línie. Zelenskyj to nazval „vážnou operáciou, dôležitou v mnohých ohľadoch pre našu obranu celkovo, a osobitne v Donbase“.⁵

Rutte sa k vyhliadkam na rokovania vyjadril slovami: „Na tango treba dvoch. Zatiaľ sa nezdá, že by Vladimir Putin bol ochotný tancovať tango, pokiaľ ide o mierovú dohodu,“ citovala ho agentúra AAP, pričom dodal, že NATO spolu s mnohými európskymi krajinami prisľúbili Ukrajine trvalú podporu.⁵³⁷

Ruský výklad situácie v Aljoškach

Agentúra TASS informovala, že Zacharovová na tom istom brífingu hovorila o meste Aljoški, pričom poznamenala, že sa nachádza približne tri kilometre od ukrajinských línií a zostáva „v dostrele a pod pravidelnou paľbou ukrajinského delostrelectva, raketometov a dronov“. Tvrdila, že Kyjev sa snaží situáciu zneužiť na propagandistické účely ako ďalšiu „Buču 2.0“, a obvinila Ukrajinu, že v tejto oblasti spôsobuje humanitárnu katastrofu.⁴

Podľa agentúry TASS Zacharovová tiež odmietla Zelenského vyhlásenia o prímerí ako postrádajúce skutočný záujem o mier, pričom povedala, že „jeho vyhlásenia nemajú nič spoločné so skutočnou túžbou po spravodlivom a trvalom mieri“. Uviedla, že stretnutie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom nedáva dôvod považovať ho za znak ochoty Berlína obnoviť dialóg, a obvinila Západ z vyvíjania nátlaku na africké štáty, aby zabránil ich účasti na samite Rusko – Afrika.⁴