Malajzia deportuje mjanmarských občanov napriek varovaniam OSN o bezpečnosti

Tento týždeň začala Malajzia posielať mjanmarských občanov vrátane rohingských utečencov domov – prvá skupina 1 476 osôb odišla na lodiach mjanmarského námorníctva z námornej základne Lumut – hoci Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a viaceré organizácie na ochranu ľudských práv varovali, že súčasná situácia v Mjanmarsku bezpečnú repatriáciu znemožňuje.¹³⁴

Prvá fáza sa začala

Podľa malajzijských úradníkov bolo medzi prvými navrátilcami 1 370 mužov, 79 žien, 20 chlapcov a sedem dievčat vo veku od ôsmich do 60 rokov. Pod prísnymi bezpečnostnými opatreniami cestovali autobusmi na štadión v meste Manjung v štáte Perak, odkiaľ nastúpili na dve bojové lode a jednu zdravotnícku loď mjanmarského námorníctva kotviace pri neďalekej námornej základni Lumut. Ministerstvo vnútra Malajzie uviedlo, že k 15. augustu prešlo overením totožnosti 10 388 mjanmarských občanov zadržiavaných v imigračných zariadeniach a že ďalšie repatriácie budú pokračovať po dokončení overovania a koordinácie.⁷⁴

Operácia predstavuje prvú fázu dohody, ktorú v auguste oznámil premiér Anwar Ibrahim a podľa ktorej mjanmarská vojenská vláda súhlasila s prijatím až 5 000 ľudí z Malajzie. Malajzia označuje celý proces za výlučne dobrovoľný a tvrdí, že navrátilci podpísali dokumenty, v ktorých vyjadrili želanie vrátiť sa. Ministerstvo vnútra uviedlo, že tento krok „jasne signalizuje, že vláda berie riešenie nelegálnej migrácie vážne“.¹⁷⁸⁴

Dobrovoľne alebo pod nátlakom

Aktivisti za ľudské práva spochybňujú malajzijské označenie tohto procesu. Mahi Ramakrishnan povedala: „Toto nie je repatriácia a už vôbec nie niečo, čo si ľudia sami vybrali.“ „To, čo sa v skutočnosti deje, je, že mjanmarskí občania sú násilne vyháňaní do krajiny, pred ktorou utiekli.“ Dodala, že Malajzia poskytuje utečencom a žiadateľom o azyl len minimálnu ochranu. Podľa doterajších správ o operácii zatiaľ nie je jasné, koľko ľudí z prvej skupiny bolo Rohingov.³⁴

Han Win Aung, vedúci mjanmarského Oddelenia pre záležitosti ASEAN, uviedol, že dohoda sa týka mjanmarských občanov všeobecne, nie špecificky Rohingov, a poukázal na to, že podobné návraty prebehli už v rokoch 2021 a 2022, keď Mjanmarsko prijalo z Malajzie viac než 1 100 ľudí.⁷⁴

Situácia v Mjanmarsku

Mjanmarská armáda prevzala moc od zvolenej vlády vo februári 2021 a odvtedy bojuje na viacerých frontoch proti ozbrojeným opozičným skupinám. V rakhinskom štáte má dnes nad väčšinou územia kontrolu Arakanská armáda, nie vojenská vláda, a odtiaľ prichádzajú správy o búraní domov Rohingov a zaberaní ich majetku. Aktivisti tvrdia, že mjanmarská armáda od roku 2024 násilne naverbovala vyše 3 000 Rohingov a že zneužívania voči rohingským komunitám sa dopúšťa tak armáda, ako aj Arakanská armáda.¹³²

Vojenská kampaň v roku 2017 mala na svedomí takmer 10 000 mŕtvych Rohingov a zrovnala so zemou celé dediny – udalosť, ktorú viaceré organizácie na ochranu ľudských práv označili za genocídu. Nay San Lwin povedal, že táto genocída „nikdy neskončila“. Pacifist Farooq varoval, že pre navrátených ľudí to „bude rozsudok smrti. Bez ohľadu na to, či ich junta prijme, títo rohingskí utečenci môžu skončiť na bojisku alebo vo väzení.“ Mark Farmaner uviedol, že odovzdanie utečencov mjanmarskej armáde, ktorá presadzuje politiku vyháňajúcu Rohingov z krajiny, „nie je riešením tejto krízy“.³²

Medzinárodná reakcia

UNHCR uviedol, že sa nepodieľal na dohode o repatriácii medzi Malajziou a Mjanmarskom a nemal žiadnu úlohu v samotnej operácii. Viac než 160 mimovládnych organizácií napísalo Anwarovi Ibrahimovi list, v ktorom ho vyzvali, aby deportácie zastavil, s tým, že „angažovanosť Malajzie voči junte nesmie ísť na úkor jej dobrej povesti a integrity“ a že „približovať sa k páchateľom genocídy a zároveň kriminalizovať ich obete nie je len nelogické, ale aj nemorálne“. Amnesty International a Asylum Access Malaysia, ktorá pred piatimi rokmi na malajzijských súdoch napadla deportáciu 1 200 mjanmarských občanov, opäť vyzvali vládu, aby súčasné repatriácie zastavila, a žiadali obnovenie prístupu UNHCR do detenčných centier s cieľom preveriť zraniteľných utečencov.¹²³⁸

Joanne Chua z Amnesty International uviedla: „O päť rokov neskôr sa podmienky v Mjanmarsku výrazne zhoršili, a napriek tomu sa Malajzia rozhodla uzavrieť dohodu s mjanmarskou juntou o deportácii tisícov ľudí do prostredia, kde im hrozí značné riziko ujmy a prenasledovania.“ Joshua Ericsson uviedol, že Malajzia „nemôže na pôde Organizácie Spojených národov obhajovať zodpovednosť a zároveň uzatvárať dohody s Min Aun Hlainom, ktoré uľahčujú nebezpečné návraty do Mjanmarska“, a dodal, že medzinárodné právo musí platiť dôsledne. Chua tiež spochybnila malajzijský systém registrácie utečencov a povedala, že skutočná ochrana „začína až vtedy, keď sa nikto nemusí báť, že bude poslaný späť do nebezpečenstva“.⁸

Diplomacia a čísla

Anwar Ibrahim naznačil, že chce pozvať mjanmarského najvyššieho veliteľa Min Aun Hlaina do Malajzie, aby spolu prerokovali otázku návratu migrantov a utečencov. „Pozývam ho, aby som mu povedal, že môžeme byť priatelia a obchodovať spolu, môžeme prijímať Mjanmarčanov, ale Mjanmarsko ich musí naspäť prijať tiež,“ povedal a dodal: „Podľa mňa je to lepšia diplomacia než len nahnevane kričať na Mjanmarsko.“ Minister zahraničných vecí Mohamad Hasan zároveň na pôde Organizácie Spojených národov vyhlásil, že dodržiavanie medzinárodného práva „nemôže byť voliteľné“ – vyjadrenie, ktoré podľa organizácií na ochranu ľudských práv nesedí s dohodou o deportáciách.⁴³⁸

Malajzia nikdy nepodpísala Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951, a preto oficiálne neuznáva status utečenca; utečencov klasifikuje ako neregistrovaných migrantov. Podľa UNHCR sa v Malajzii nachádza 193 824 utečencov z Mjanmarska a podľa samostatných údajov je v krajine registrovaných v UNHCR približne 215 600 utečencov a žiadateľov o azyl, z toho asi 126 000 Rohingov. Zhruba dve tretiny mjanmarských utečencov v Malajzii tvoria Rohingovia. Podľa aktivistov nemajú Rohingovia v Malajzii prístup k formálnemu vzdelávaniu ani zdravotnej starostlivosti a čelia ďalším rizikám vrátane útokov na internete a verejnej nevraživosti, pričom na verejnosti sa objavujú aj transparenty s heslami ako „Vyžeňte Rohingov“.⁷⁴¹³