SlovakNews

Svet · Afganistan, Holandsko

Medzinárodný trestný súd odhalil podrobnosti o zatykačoch na Taliban aj prvé uznanie LGBTQ+ obetí

Nové informácie ukazujú, že dva zo štyroch zatykačov na predstaviteľov Talibanu boli vydané dôverne už minulý rok, že sudcovia zároveň žiadali o samostatné vyšetrovanie prenasledovania na základe rodu, ktoré páchal Taliban, a že ide o prvý prípad, keď medzinárodný súd uznal LGBTQ+ obete

Živé Verzia: 2Zdrojov: 6Perspektív: 4Aktualizované:
ENRead in English
Karim Khan
Foto: Ministerie van Buitenlandse Zaken / Wikimedia Commons · CC BY-SA 2.0 · zdroj

Čo je nové

  • Podľa denníka Middle East Eye boli zatykače na oboch ministrov vydané dôverne v septembri 2025
  • Prípad je údajne prvý, v ktorom medzinárodný súd uznal LGBTQ+ obete
  • Sudcovia samostatne žiadali o otvorenie samostatného vyšetrovania prenasledovania na základe rodu
  • Podľa Middle East Eye Spojené štáty uvalili sankcie na predstaviteľov Medzinárodného trestného súdu v súvislosti s vyšetrovaniami v Afganistane a Palestíne

Medzinárodný trestný súd 5. októbra 2026 zverejnil zatykače na štyroch vysokopostavených predstaviteľov Talibanu, vrátane afganského ministra školstva a ministra pre vysoké školstvo, za údajné prenasledovanie v Afganistane od návratu Talibanu k moci v roku 2021. Denník Middle East Eye 6. októbra informoval, že oba zatykače na ministrov v skutočnosti vydal trojčlenný senát sudcov dôverne už v septembri 2025 a že sudcovia samostatne žiadali o otvorenie samostatného vyšetrovania prenasledovania na základe rodu, ktoré páchal Taliban.1234

Mená štyroch vysokopostavených predstaviteľov

Štyrmi podozrivými sú najvyšší vodca Talibanu Haibatullah Akhundzada, predseda afganského Najvyššieho súdu Abdul Hakim Haqqani, minister školstva Habibullah Agha a minister vysokoškolského vzdelávania Neda Mohammad Nadeem. Zatykače na Akhundzadu a Haqqaniho súd schválil v júli 2025, zatiaľ čo zatykače na oboch ministrov vydal 9. septembra 2025, uviedla stanica France 24 vo svojej správe o oznámení súdu.1234

Prípravný senát II Medzinárodného trestného súdu odtajnil štyri zatykače so začiernenými časťami po tom, ako dospel k záveru, že ich zverejnenie neprimerane nepoškodí prebiehajúce vyšetrovania, informovala France 24. Podľa tejto správy súd uviedol, že zverejnenie môže pomôcť zabrániť ďalším údajným zločinom a podporiť medzinárodnú spoluprácu v súvislosti s Afganistanom.2

Podľa správy Middle East Eye z 6. októbra zatykače na Aghu a Nadeema v skutočnosti vydali spoločne traja sudcovia dôverne v septembri 2025 a verejnosti ich odhalili až neskôr spolu so staršími zatykačmi na Akhundzadu a Haqqaniho. Denník uviedol, že všetky štyri žiadosti o vydanie zatykača boli pripravené pod vedením vtedajšieho prokurátora Karima Khana a zástupkyne prokurátora Nazhat Shameem Khanovej.5

Údajná politika prenasledovania

Sudcovia tvrdia, že štvorica predstaviteľov konala v mene Talibanu pri uskutočňovaní vládnej politiky, ktorá výrazne obmedzila práva a slobody civilného obyvateľstva Afganistanu. Dotknuté boli právo na vzdelanie, súkromie a rodinný život, sloboda pohybu a prejavu, ako aj sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania.1345

Údajné konanie spojené s touto politikou zahŕňalo vraždy, väznenie, mučenie, znásilňovanie a násilné zmiznutia. Ženy a dievčatá si údajne vyberali za obete pre ich rod, zatiaľ čo iných ľudí prenasledovali preto, že ich sexualitu alebo rodovú identitu považovali za nezlučiteľnú s politikou Talibanu. Štvorica vodcov čelí obvineniam z prenasledovania z rodových a politických dôvodov.1345

Middle East Eye informoval, že tento prípad predstavuje prvý prípad, keď medzinárodný súd – či už Medzinárodný trestný súd, alebo iný tribunál – formálne uznal LGBTQ+ osoby za obete. Podľa denníka Medzinárodný trestný súd vznesol obvinenie z prenasledovania na základe rodu len jedenkrát predtým, v prípade Al Hassan, a tento pokus neskončil odsúdením.5

France 24 informovala, že obvinenia proti Aghovi a Nadeemovi súvisia s opatreniami, ktoré vylučujú dievčatá staršie ako 12 rokov zo školského vzdelávania a ženy z vysokoškolského vzdelávania. Stanica uviedla, že podľa súdu existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ministri zohrávali významnú úlohu pri uskutočňovaní plánov najvyššieho vodcu a že k údajným zločinom dochádzalo od prevzatia moci Talibanom najmenej do 20. januára 2025.2

Od návratu k moci Taliban obmedzil ženám prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu po šiestej triede a na väčšinu verejných miest, informovala Deutsche Welle. Uviedla tiež, že ženy si mimo domova musia zakrývať celé telo okrem očí a na dlhých cestách ich musí sprevádzať mužský príbuzný.1

Prekážky pri výkone zatykačov a odmietnutie právomoci súdu

Zatknutie podozrivých je málo pravdepodobné, pretože Taliban naďalej ovláda Afganistan a Medzinárodný trestný súd nemá policajný zbor, ktorý by ich mohol zadržať. Zatykače však umožňujú požiadať o medzinárodnú spoluprácu, ak by sa niektorý z mužov dostal do dosahu orgánov ochotných konať na žiadosť súdu.234

Hovorca afganskej vlády Zabihullah Mujahid rozhodnutie odsúdil a vyhlásil, že Afganistan právomoc Medzinárodného trestného súdu neuznáva. V inej súvislosti France 24 informovala, že všetkých 47 členov Rady OSN pre ľudské práva spoločne odsúdilo diskrimináciu dievčat a žien v Afganistane a vyzvalo Taliban, aby ukončil stupňujúce sa systematické represie, na ktoré rada upozornila.1234

Middle East Eye informoval, že sudcovia Medzinárodného trestného súdu samostatne zverejnili žiadosť o otvorenie samostatného vyšetrovania údajného prenasledovania na základe rodu, ktoré páchal Taliban, ako súčasť širšieho vyšetrovania v Afganistane zahŕňajúceho údajné zločiny spáchané od roku 2003 afganskými bezpečnostnými silami, americkou armádou a personálom CIA, Talibanom a regionálnou odnožou Islamského štátu. Denník tiež uviedol, že Spojené štáty od februára 2025 uvalili finančné a vízové sankcie na predstaviteľov Medzinárodného trestného súdu v súvislosti s vyšetrovaniami súdu v Afganistane a Palestíne, po tom, čo štátny sekretár Marco Rubio prisľúbil, že „rozloží Medzinárodný trestný súd tehlu po tehle“.5

Prečo na tom záleží

Súd uviedol, že zverejnenie zatykačov by mohlo podporiť medzinárodnú spoluprácu v súvislosti s Afganistanom. Middle East Eye upozornil, že ide tiež o prvý prípad, keď akýkoľvek medzinárodný tribunál uznal LGBTQ+ obete, a to napriek tomu, že Medzinárodný trestný súd vznesol obvinenie z prenasledovania na základe rodu len jedenkrát predtým – v prípade Al Hassan – bez toho, aby dosiahol odsúdenie. Pre čitateľov v Európe stále platí, že praktický význam zatykačov závisí od toho, či vlády budú so súdom spolupracovať, zatiaľ čo samotný súd čelí tlaku po tom, čo Spojené štáty uvalili sankcie na jeho predstaviteľov v súvislosti s vyšetrovaniami v Afganistane a Palestíne.2345

Súvisiace príbehy

História verzií

  1. verzia 2 · Táto aktualizácia dopĺňa informácie denníka Middle East Eye, že dva zatykače boli vydané dôverne už minulý rok, že prípad je prvým, v ktorom boli uznané LGBTQ+ obete, že sudcovia žiadali o samostatné vyšetrovanie prenasledovania na základe rodu a že Spojené štáty uvalili sankcie na predstaviteľov Medzinárodného trestného súdu v súvislosti s vyšetrovaniami v Afganistane a Palestíne.
  2. verzia 1 ·