Macron tvrdí, že Trump nemá rád Francúzsko a skresľuje obraz tamojších nepokojov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že Donald Trump nemá rád Francúzsko a skresľuje jeho problémy, uviedol denník New York Times 21. októbra 2026. Macron počas vystúpenia v Katare obvinil zahraničných lídrov, že vyslovujú nepravdivé tvrdenia o nepokojoch vo Francúzsku, aby získali politické výhody. Úrady medzitým zabezpečovali súdne pojednávania so zadržanými a pripravovali sa na ďalšie demonštrácie.¹²

Spor o nepokoje

Macron povedal, že Donald Trump nemá rád Francúzsko a skresľuje jeho problémy, informoval denník New York Times. Francúzsky prezident počas vystúpenia v Katare obvinil zahraničných lídrov, že vyslovujú nepravdivé tvrdenia o nepokojoch v záujme vlastných politických cieľov.²

Macron počas vystúpenia v Dauhe obvinil zahraničných lídrov, že „využívajú našu krajinu na vlastné politické kampane“, informoval denník The Guardian. Jeho kritika sa týkala aj Donalda Trumpa, ktorý počas kampane za svoju stranu pripísal násilie vo Francúzsku migrantom, džihádistom a komunistom.¹

Aj izraelský premiér Benjamín Netanjahu vykresľoval nepokoje ako inváziu extrémistického islamu. Išlo o politické interpretácie: The Guardian informoval, že analytici odmietli tvrdenia, podľa ktorých boli migranti hlavnou hybnou silou francúzskych protestov. Denník tiež informoval o šírení obrázkov vytvorených umelou inteligenciou, ktoré zobrazovali údajné udalosti vo Francúzsku, ktoré sa nestali.¹

Podľa denníka The Guardian sa nepokoje začali pokojnými demonštráciami týkajúcimi sa životných nákladov a zhoršovania verejných služieb, kým ich neovládli násilní výtržníci. Medzi mestami zasiahnutými nepokojmi a rabovaním boli Paríž, Marseille a Lyon. Vláda priznala, že v sobotu stratila kontrolu nad rozsiahlymi nepokojmi, informoval denník.¹

Súdne konania a bezpečnostné prípravy

Na Parížskom súde viedli sudcovia zrýchlené konania s ľuďmi zadržanými počas nedávnych nepokojov, informoval The New York Times. Podľa jeho správy boli konania často chaotické. Dostupné správy neuvádzajú obvinenia ani výsledky jednotlivých prípadov.²

Macron sľúbil, že zabráni opakovaniu násilností z predchádzajúceho víkendu, a vyhlásil, že Francúzsko nepotrebuje výnimočný stav. Podľa denníka The Guardian vláda prisľúbila podstatné rozšírenie bezpečnostnej operácie, pričom sa očakávalo, že k policajným posilám sa pripoja aj vojaci. Čiastočné nočné zákazy vychádzania pomohli zachovať relatívny pokoj v oblastiach ohrozených násilím a rabovaním.¹

Pripravovali sa ďalšie demonštrácie. The Guardian informoval, že žlté vesty predložili plány na sobotňajší pochod centrom Paríža, zatiaľ čo študentské skupiny žiadali vyššie výdavky na školstvo. Odbory vyzvali na celoštátnu mobilizáciu v novembri; rokovania medzi zástupcami odborov a premiérom Sébastienom Lecornuom podľa denníka nepriniesli žiadne konkrétne oznámenia.¹

Politický tlak aj za hranicami Francúzska

Francúzske Národné združenie kritizovalo spôsob, akým vláda zvláda nepokoje. Jeho predseda Jordan Bardella označil vládu za „bezmocnú“, zatiaľ čo Marine Le Penová opísala štát ako „rútiaci sa“. V Nemecku spolupredsedníčka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová spojila násilie s prisťahovalectvom a varovala pred podobnými pomermi vo svojej krajine, informoval The Guardian.¹

Diskusia sa rozšírila aj na bezpečnostnú politiku inde v Európe. Podľa denníka The Guardian Taliansko v reakcii na pouličné násilie nasadilo do Milána 500 vojakov a vydalo mimoriadne dekréty, ktoré zaviedli trestný čin násilnej účasti na protestoch a sprísnili tresty. Viaceré krajiny vydali cestovné varovania pre Francúzsko, informoval denník.¹