Veda a technológie · Spojené štáty
Politické reklamy s AI stáli v priebežných voľbách v USA asi 80 miliónov dolárov
Výskumníci zistili, že väčšina reklám sledovaných v priebežných voľbách v roku 2026 neobsahovala informáciu o využití umelej inteligencie. Republikánski kandidáti a spriaznené skupiny zadali väčšinu skúmaných reklám a pripadla na nich aj väčšina výdavkov
Na politickú reklamu vytvorenú pomocou AI sa počas kampaní pred priebežnými voľbami v USA v roku 2026 vynaložilo približne 80 miliónov dolárov, pričom väčšina aktivity pripadla na republikánskych zadávateľov. Väčšina sledovaných reklám neobsahovala upozornenie na použitie AI napriek rastúcej spleti pravidiel jednotlivých štátov.
- Na takmer 170 politických reklám s AI išlo približne 80 miliónov dolárov.
- Na republikánskych zadávateľov pripadlo 83 % sledovaných výdavkov.
- Použitie AI uvádzalo iba 31 % reklám.
- Pravidlá jednotlivých štátov takmer vôbec nesúviseli so skutočným označovaním reklám.
- Sedemdesiatosem percent voličov podporovalo obmedzenia zavádzajúceho obsahu vytvoreného pomocou AI.
Čo je nové
- Na takmer 170 politických reklám vytvorených pomocou AI sa vynaložilo približne 80 miliónov dolárov.
- Iba 31 % sledovaných reklám uvádzalo, že využíva AI.
- Na republikánskych zadávateľov pripadlo 83 % zaznamenaných výdavkov.
- Politické deepfaky sú čoraz častejšie predmetom právnych sporov.
Výskumníci z Wesleyan Media Projectu 5. októbra uviedli, že počas kampaní pred priebežnými voľbami v USA v roku 2026 sa v televízii a na sociálnych sieťach v 35 štátoch objavilo takmer 170 rôznych politických reklám vytvorených alebo upravených pomocou AI. Výdavky na ne dosiahli približne 80 miliónov dolárov.13
Väčšina výdavkov pripadla na republikánskych zadávateľov
Republikánski kandidáti a prorepublikánske skupiny zadali 80 % reklám sledovaných výskumníkmi a pripadlo na nich 83 % súvisiacich výdavkov. Výskumníci zistili, že republikánski zadávatelia využívali AI v politickej reklame podstatne častejšie než demokratickí kandidáti a skupiny.13
Počet sa menil, keďže výskumníci kampaň naďalej sledovali. Agentúra Associated Press 25. septembra informovala o 164 reklamách vytvorených alebo upravených pomocou AI. Denník The Washington Post 30. septembra uviedol, že ich počet sa blíži k odhadovaným 180, pričom výdavky sa naďalej pohybujú okolo 80 miliónov dolárov.25
Najmenej päť sledovaných reklám zobrazovalo Alexandriu Ocasiovú-Cortezovú. Medzi ďalšie príklady, ktoré výskum zaznamenal, patrili syntetické zobrazenia Donalda Trumpa, Nancy Pelosiovej, Baracka Obamu a Kamaly Harris, ako aj reklama, v ktorej Liz Cheneyová, Mitt Romney a Mike Pence niesli vidly na trávniku pred Bielym domom.13
Väčšina reklám neobsahovala upozornenie
V 35 štátoch zahrnutých do výskumu uvádzalo použitie AI 31 % reklám. Na tieto označené reklamy pripadlo 22 % sledovaných výdavkov. Agentúra Associated Press osobitne uviedla, že upozornenie na použitie AI chýbalo v 69 % zo 164 reklám v jej prehľade.123
Podľa výskumníkov existencia štátnej regulácie takmer vôbec nesúvisela s tým, či zadávatelia reklám používali upozornenia. Agentúra Associated Press uviedla, že v štátoch s príslušnými pravidlami dosahovala miera označovania 29 %, kým v štátoch bez takýchto pravidiel údajne 32 %. Presná hodnota 32 % však zostáva v podkladoch nejasná.123
Agentúra Associated Press uviedla, že reklama vytvorená pomocou AI, ktorá zobrazovala Zohrana Mamdaniho a Kathy Hochulovú, neobsahovala žiadne upozornenie, hoci New York má zákon, ktorý ho vyžaduje. Naopak, reklama na podporu Chipa Keatinga, republikánskeho kandidáta na guvernéra Oklahomy, využívala obrazový materiál upravený pomocou AI a obsahovala príslušné upozornenie.123
Pravidlá jednotlivých štátov prechádzajú skúškou
Hoci Minnesota politické deepfaky v reklamách vo všeobecnosti zakazuje, v máji 2026 tam odvysielali reklamu s umelo vytvorenými zábermi demokratickej kandidátky do Senátu Peggy Flanagan. Podľa výskumníkov nie je isté, či reklama porušila zákon, pretože Minnesota vyžaduje, aby syntetický materiál dosahoval vysokú mieru realistickosti.13
Axios informoval, že spory o politické deepfaky sa od varovaní posúvajú k sťažnostiam a výzvam na zastavenie ich používania. Uviedol prípady týkajúce sa Derricka Van Ordena, Vikki Goodwin a Jessicy Bichler. Ako hlavný príklad vyzdvihol zobrazenie Jamesa Talarica vytvorené pomocou AI, ktoré použil Ken Paxton.4
Axios uviedol, že pravidlá pre politické deepfaky má približne 31 štátov vrátane požiadaviek na ich označovanie najmenej v 28 z nich. Na politické reklamy sa však nevzťahuje nijaký porovnateľný federálny štandard. Zákon DISCLOSE mal zase zaviesť požiadavky na vykazovanie financovania kampaní pre super PAC-y, odbory a korporácie. V roku 2022 ho v procedurálnom hlasovaní podporili demokrati v Senáte a dvaja nezávislí senátori.134
Voliči podporujú obmedzenia
Z prieskumu, na ktorý sa odvolávali výskumníci, vyplynulo, že 78 % registrovaných voličov podporuje zákaz materiálov vytvorených pomocou AI, ktoré obsahujú zavádzajúce tvrdenia o kandidátoch. Axios uviedol, že syntetická politická reklama môže oslabovať dôveru aj vtedy, keď diváci rozpoznajú, že materiál je falošný.134
Prečo na tom záleží
Pre európskych čitateľov je americká kampaň zdokumentovaným príkladom toho, že pravidlá označovania nedokážu zabezpečiť dôsledné označovanie politického obsahu vytvoreného pomocou AI. Agentúra Associated Press zistila, že väčšina reklám v jej prehľade neobsahovala upozornenie, a informovala aj o neoznačenej reklame v štáte, ktorý už príslušný zákon má.2
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 1 ·
