Rusko plánuje na rok 2027 rekordný obranný rozpočet vo výške 17,1 bilióna rubľov

Ruská vláda 28. septembra schválila návrh federálneho rozpočtu na rok 2027, ktorý podľa dokumentov, do ktorých nahliadla agentúra Reuters, stanovuje výdavky na obranu na 17,1 bilióna rubľov – ide o 27-percentný nárast, ktorý by z neho urobil najvyššiu úroveň vojenských výdavkov od invázie na Ukrajinu v roku 2022.²⁴⁵

Rozpočtové tlaky narastajú

Popri vyššej alokácii na obranu vláda zvýšila odhad schodku rozpočtu na rok 2026 na 3,2 percenta HDP z pôvodne predpokladaných 1,6 percenta, uvádzajú rozpočtové dokumenty citované denníkom The Moscow Times a portálom Kyiv Independent.²⁴

Podľa denníka The Moscow Times ministerstvo financií znížilo odhad príjmov z ropy a plynu na rok 2026 z 8,9 bilióna rubľov na 7,6 bilióna. Na pokrytie výpadku vláda plánuje zvýšiť plán čistého zadlžovania o 26 percent na 5 biliónov rubľov v roku 2026 a čerpať 459 miliárd rubľov z Fondu národného blahobytu, uviedol denník.²

Celkové zadlženie v roku 2027 má podľa denníka The Moscow Times vzrásť o 43 percent na 7,7 bilióna rubľov, pričom štátny dlh by mal stúpnuť na 21,7 percenta HDP v roku 2027 z 19,9 percenta v roku 2026. Denník uviedol, že vláda tiež oznámila viacero zvýšení daní na rok 2027, medzi nimi aj odvod pre metalurgické a ťažobné spoločnosti, ktorý by mal ročne priniesť približne 200 miliárd rubľov. Návrh rozpočtu má byť predložený parlamentu do 1. októbra.²

Tri roky rastúcich vojnových výdavkov

Agentúra Reuters s odvolaním sa na analýzu dokumentov, ktorú vykonala Meduza, uviedla, že súhrnné výdavky na obranu za nasledujúce tri roky by mali dosiahnuť 50 biliónov rubľov, čo prevyšuje predchádzajúce rozpočtové plány o 3,6 bilióna rubľov, teda o 27 percent. Meduza uviedla, že v rozpočte na rok 2025 bolo na vojnu vyčlenených 13,5 bilióna rubľov, a portál Kyiv Independent poznamenal, že Rusko pôvodne plánovalo v roku 2026 minúť na armádu 12,1 bilióna rubľov.⁵⁴

Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA) v analýze Alexandra Kolyandra uviedlo, že vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2027 a zároveň znížila hraničnú cenu ropy použitú v rozpočtovom pravidle z 59 na 50 dolárov za barel, a poznamenalo, že ministerstvo financií oznámilo nominálne škrty vo vojenských výdavkoch na rok 2026, ktoré by sa podľa analýzy v praxi pravdepodobne zvrátili. Minister financií Anton Siluanov vyhlásil, že „obrana a sociálne platby idú na prvom mieste“ a že schodok by mal byť „nie viac ako 3 %“. V analýze CEPA sa uvádza: „Kremeľ zastavuje ekonomickú budúcnosť Ruska, aby zaplatil za svoju geopolitickú prítomnosť.“³

CEPA tiež uviedla, že domáci štátny dlh vzrástol v septembri z 23,7 bilióna na 33,2 bilióna rubľov, že inflačné očakávania domácností v tom mesiaci vzrástli na 14,2 percenta a že domácnosti odhadovali skutočnú infláciu na 15,1 percenta. Podľa analýzy bola zavedená mimoriadna daň pre ťažobné spoločnosti a výrobcov hnojív vo výške 30 percent, pričom ťažiari zlata boli zdanení 20 percentami, a daň z dividend pre investorov z „nepriateľských“ krajín vzrástla z 15 na 35 percent.³

Mobilizácia a počty vojakov

Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda uviedlo, že Putin 28. septembra podpísal dekrét, ktorým stanovil oficiálny počet ozbrojených síl na 2 441 630 pozícií, z toho 1 550 500 tvoria vojenskí príslušníci. V dekréte sa uvádza: „Oficiálny počet príslušníkov ruských ozbrojených síl sa stanovuje na 2 441 630 jednotiek, z toho 1 550 500 vojenských príslušníkov.“ Nariadenie pridalo 15 500 vojakov a išlo už o štvrté takéto zvýšenie tento rok, uviedol portál.¹

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko plánuje naverbovať ďalších vojakov zo Severnej Kórey, pričom uviedol: „Rusko naverbuje ďalších 10 000 vojakov zo Severnej Kórey.“ Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda uviedlo, že 8 000 severokórejských vojakov privedených v roku 2024 zostáva v Rusku a že prebiehajú prípravy na ďalšie nasadenie. Portál Kyiv Independent citoval vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, ktorý povedal: „Rusko potrebuje ročne naverbovať približne 400 000 ľudí, aby doplnilo svoje sily,“ a ďalej uviedol, že ruský generálny štáb pripravil plány na povolanie približne 300 000 osôb v rokoch 2026 aj 2027.¹⁴

Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda uviedlo, že Rusko spustilo novú vlnu mobilizácie, hoci Putin správy o novej mobilizácii odmietol ako „absolútny nezmysel“, a že Rusko utrpelo od invázie vo februári 2022 obrovské straty na vojakoch, zbraniach a technike. Portál tiež poznamenal, že strana Jednotné Rusko zvíťazila v parlamentných voľbách konaných 21. septembra, ktoré boli podľa portálu Kyiv Independent všeobecne považované za sfalšované.¹⁴

Dopad na Ukrajine a sloboda tlače

Ruské útoky dronmi zabili na Ukrajine 28. septembra najmenej 9 ľudí a viac ako 80 zranili, uviedlo Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Portál uviedol, že dron zasiahol sídlo Národnej akadémie vied v centre Kyjeva, pričom zahynuli najmenej 2 ľudia, a že 29. septembra došlo v hlavnom meste k ďalším výbuchom počas raketového poplachu. Miera zachytenia ruských dronov s prúdovým pohonom na Ukrajine dosahovala tesne pod 60 percent, pričom z 120 dronov vypálených 28. septembra bolo označených ako s prúdovým pohonom 90.¹

Zelenskyj o ruskej technológii dronov na zachytávanie povedal: „Aktívne sa testujú nové zachytávače.“ Dodal, že niektoré jednotky ich už začali nasadzovať, hoci niektoré aspekty si stále vyžadujú úpravy, a že Rusko rozširuje svoje verbovacie úsilie prostredníctvom viacerých kanálov. Zdôraznil, že záleží na konaní vlád. Pokiaľ ide o financovanie, premiér Serhij Korecký poznamenal, že časť očakávanej medzinárodnej pomoci sa oneskorila, pretože Ukrajina zatiaľ nesplnila určité požiadavky, zatiaľ čo Zelenskyj uviedol, že vláda pracuje na splnení svojich záväzkov a zabezpečení sľúbených prostriedkov, pričom zdôraznil potrebu spolupráce zákonodarcov naprieč všetkými frakciami.¹

Portál tiež uviedol, že ruská generálna prokuratúra označila The Moscow Times za nežiaducu organizáciu. Denník tento krok označil za snahu potlačiť nezávislú žurnalistiku v krajine a sľúbil, že bude pokračovať v práci, pričom vyhlásil: „My, novinári denníka The Moscow Times, odmietame sa nechať umlčať.“²