Rusko predlžuje zákaz vývozu nafty, hrozba amerického zákazu znepokojuje Európu

Podľa správ z 21. a 28. septembra Moskva plánuje predĺžiť zákaz vývozu nafty na úrovni výrobcov – pôvodne zavedený 8. júla po útokoch dronov na rafinérie – až do 31. októbra 2026. Predĺženie prichádza v čase, keď európske vlády samostatne vyjadrujú znepokojenie nad možným americkým zákazom vývozu nafty, o ktorom uvažuje prezident Donald Trump. Podľa úradníkov a analytikov by taký krok mohol zvýšiť ceny a zaťažiť dodávky, ktoré už aj tak sťažuje vojna na Ukrajine a odklon regiónu od ruskej energie.³⁶¹²

Rusko predlžuje vlastné vývozné obmedzenia

Rusko prvýkrát zaviedlo zákaz vývozu nafty na úrovni výrobcov 8. júla 2026 a následne ho predĺžilo cez august a potom do 30. septembra, keďže dodávky a ceny doma sa dostali pod tlak – podľa Roic News sa začiatkom roka objavili správy o dlhých radoch na čerpacích staniciach.³

Podpredseda vlády Alexander Novak viedol 14. septembra rokovanie o ďalšom predĺžení. Podľa správy k 21. septembru úradníci plánovali predĺžiť zákaz do 31. októbra, hoci formálny vládny výnos potvrdzujúci predĺženie ešte nebol vydaný. Bloomingbit samostatne informoval 28. septembra, že Rusko sleduje predĺženie, hoci konkrétne podrobnosti o rozsahu neboli zverejnené.³⁶

Podľa tohto opatrenia majú výrobcovia zakázané vyvážať naftu, lodné palivo a plynový olej do zahraničia, s výnimkou dodávok viazaných na medzivládne dohody alebo humanitárnu pomoc. Dokument uviedol, že obchodníci a ďalší vývozcovia, ktorí nie sú výrobcami, podliehajú vlastným obmedzeniam vývozu nafty platným do 31. januára 2027, pričom vývoz benzínu je zakázaný do rovnakého dátumu a obmedzenia vývozu leteckého paliva zostávajú v platnosti do novembra 2026. „Cieľom kroku je obnoviť domáce zásoby pred zimou,“ uviedla správa.³

Roic News spojil obnovené obmedzenia s ukrajinskými útokmi dronmi, ktoré v septembri vyradili z prevádzky alebo výrazne obmedzili výrobu v troch zo šiestich najväčších ruských rafinérií na naftu, vrátane závodov Rosneftu v Syzrani a Saratove. Pred zavedením zákazu bolo Rusko druhým najväčším vývozcom nafty na svete po Spojených štátoch, pričom hlavnými odberateľmi boli Turecko a Brazília. Podľa ruského Ministerstva energetiky by sa obmedzenia mohli upraviť, keď sa stabilizujú domáce dodávky a zásoby.³

Samostatná hrozba z Washingtonu

Agentúra TASS medzitým informovala, že Donald Trump vážne zvažuje zákaz vývozu americkej nafty, pričom cituje vyjadrenia Olega Nikolajeva, ekonóma spätého so Stolypinovým inštitútom pre ekonomiku rastu. Nikolajev povedal: „Zákaz vývozu nafty zo Spojených štátov bude mať vážne negatívny dopad na Európu, keďže podiel americkej nafty v súčasnosti predstavuje až polovicu európskej spotreby.“ Poznamenal, že konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo, pričom myšlienku opísal ako potenciálnu páku: „Práve preto ostáva vo fáze zvažovania a nebola zavedená.“ Podľa Nikolajeva vníma Trump túto možnosť ako nástroj nátlaku v hospodárskych rokovaniach s niekdajším geopolitickým partnerom. Dodal, že takýto zákaz „neprináša Amerike žiadny úžitok, snáď okrem zaplátania medzery na domácom trhu, ktorá by za iných okolností ani nevznikla“, a varoval, že by mohol narušiť vzťahy Washingtonu s ďalšími krajinami.⁴

Euronews informoval, že Európska únia, ktorá sa odklonila od ruskej energie, teraz vo veľkej miere závisí od americkej nafty – Spojené štáty tento rok tvoria približne 180 000 barelov denne z celkových asi 580 000 b/d dovozu nafty do bloku spoza jeho hraníc a približne 200 000 b/d z 350 000 b/d smerujúcich do severozápadnej Európy. Server uviedol, že Francúzsko doviezlo približne 63 000 b/d americkej nafty, teda asi 36 % svojho dovozu nafty, zatiaľ čo závislosť Talianska bola okolo 4 % a Španielska okolo 19 %, hoci presnosť francúzskych a talianskych údajov bola v tej istej správe označená za neistú.¹

Euronews citoval analytika spoločnosti Kpler Zameera Yusofa, ktorý poznamenal, že najbezprostrednejším dôsledkom pre Európu by bol rast cien. Vysvetlil, že kupujúci v severozápadnej Európe by museli ponúkať vyššie ceny, aby si zabezpečili náhradné dodávky. Server dodal, že americký zákaz by nevyprázdnil čerpacie stanice okamžite, keďže nafta patrí medzi najskladovanejšie palivá v Európe, hoci regionálne rafinérie nemajú kapacitu rýchlo vyrobiť stovky tisíc barelov navyše – a 30-percentné zníženie amerických dodávok by automaticky neznamenalo zodpovedajúci 30-percentný nárast cien. Ceny americkej nafty boli podľa správy takmer 7 dolárov za galón.¹

Euronews opísal Indiu ako jediný reálny náhradný zdroj, hoci jej celkový vývoz klesol z približne 582 000 b/d minulý rok na 352 000 b/d tento rok, pričom dodávky konkrétne do Európy klesli z približne 163 000 b/d na okolo 50 000 b/d. Dodávky z Číny do Európy dosahovali podľa správy približne 1 000 b/d a z Kórejskej republiky asi 2 000 b/d – objemy opísané ako nedostatočné na vykrytie výpadku. Správa tiež upozornila, že vojna v Irane už predtým narušila dodávky paliva zo Stredného východu do Európy.¹

Európska reakcia

Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil navrhovaný americký zákaz za „katastrofálny“ a požiadal Európsku komisiu, aby dočasne uvoľnila palivové špecifikácie, uviedol Euronews. Americký minister energetiky Chris Wright údajne oslovil rafinérie, aby zistil ich záujem o dobrovoľné obmedzenie vývozu, zatiaľ čo Nadácia pre výskum energetickej politiky tvrdila, že zákaz by sa pravdepodobne obrátil proti svojmu účelu: „Ak by rafinérie na pobreží Mexického zálivu prišli o vývozné trhy, ich sklady by sa naplnili a marže by klesli, čo by mnohé z nich prinútilo obmedziť výrobu.“¹

Hovorca Európskej komisie uviedol, že Brusel „sleduje správy o možnom americkom zákaze vývozu nafty a upozorňuje, že narušenie tokov by mohlo negatívne ovplyvniť Spojené štáty aj Európu“, pričom prebiehajú intenzívne komunikácie medzi EÚ a USA na vysokej úrovni – informoval Arabic Trader. Podľa denníka Washington Post poslal 29. septembra eurokomisár pre energetiku list všetkým 27 členským štátom, v ktorom odporučil obmedziť spotrebu plynu a elektriny „tak dlho, ako to bude potrebné“.⁵²