Šéf slovenskej rozviedky vyzýva na opatrnosť pri informáciách o sieti GRU

Pavol Gašpar, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), 26. V septembri vyzval opozičných politikov aj médiá, aby k nepotvrdeným správam o tom, že zo Slovenska mala pôsobiť sieť napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU, pristupovali obozretne. Vyzval ich tak potom, čo nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung informoval o údajnej úlohe tejto skupiny pri podpaľačskom útoku v Mníchove a pri zmarenom pláne neďaleko Prešova.³¹

Mníchovský podpaľačský útok a nemecké vyšetrovanie

Podľa Deutsche Welle, ktorá citovala FAZ, niekto z idúceho vozidla hodil zápalné zariadenia na stavenisko susediace so sídlom spoločností Rohde & Schwarz a Helsing v Mníchove 3. septembra. Požiar sa podarilo rýchlo uhasiť, spôsobil len drobné škody a nikoho nezranil; druhé horľavé zariadenie na mieste nevzbĺklo a bolo zneškodnené.²⁵

Nemecké vyšetrovacie orgány spojili podpaľačský útok s ruskými špeciálnymi službami, uviedol FAZ s odvolaním sa na zdroje v nemeckých bezpečnostných zložkách. Podľa tej istej správy nemecké úrady pripisujú zodpovednosť za mníchovský incident GRU, rovnako ako predtým za pokus o útok dronom s výbušninami na letisku Lipsko/Halle, za ktorý Nemecko oficiálne obvinilo Rusko začiatkom septembra.²

Polícia zadržala dvoch bulharských podozrivých, 28-ročnú ženu a 38-ročného muža, na neďalekej čerpacej stanici, uviedla Deutsche Welle. Podľa správy ich nemecké úrady považujú za naverbovaných, neskúsených agentov nižšej úrovne. Rohde & Schwarz pôsobí v oblasti bezpečnostných a komunikačných technológií pre vládnych a vojenských klientov a podľa Postoja okrem iného dodáva drony pre ozbrojené sily Ukrajiny; Helsing vyrába drony, vrátane dronov pre Ukrajinu, uviedla Deutsche Welle.²¹

Ako protiopatrenie Nemecko zatvorilo Generálny konzulát Ruska v Bonne a Ruský dom v Berlíne, po čom Moskva oznámila zatvorenie pobočiek Goetheho inštitútu a nemeckého generálneho konzulátu v Petrohrade, uviedla Deutsche Welle. Nemecké úrady zároveň vyšetrujú ďalšie súvisiace incidenty vrátane dronu spozorovaného neďaleko základne Bundeswehru pri Hannoveri, informoval denník.²

Údajná súvislosť so Slovenskom

Podľa FAZ, ktorý citovali Hospodárske noviny a Postoj, boli dvaja Bulhari zadržaní po mníchovskom útoku súčasťou skupiny napojenej na GRU, ktorá mala pôsobiť zo Slovenska. Podľa týchto správ tá istá skupina údajne plánovala podpáliť závod Skyeton pri Prešove – továreň, ktorá vyrába prieskumné drony pre Ukrajinu – no zámer sa napokon podarilo zmariť.³¹

V súvislosti so zmareným plánom pri Prešove boli podľa The Insider a Českej televízie na Slovensku zadržaní Lotyš a Ukrajinec a ďalší Lotyš bol zatknutý v Hamburgu. Podľa týchto médií nemeckí vyšetrovatelia spojili mníchovský podpaľačský útok, plán pri Prešove a pokus o útok dronom na letisku Lipsko/Halle s GRU. Český komentátor Petr Mlejnek uviedol: „Slovensko mohlo slúžiť ako jeden z uzlov širšej siete napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU.“⁵⁴

Reakcia šéfa SIS

Gašpar podľa Hospodárskych novín na sociálnych sieťach potvrdil, že slovenské bezpečnostné zložky zmarili podpaľačský útok, pričom to označil za jednu z najúspešnejších kontrašpionážnych operácií v histórii SIS. Uviedol: „Atribúcia podpaľačského útoku, ktorý bol úspešne zmarený činnosťou našich bezpečnostných zložiek a je jednou z najúspešnejších kontrašpionážnych operácií SIS v jej histórii, nie je doposiaľ potvrdená.“³

Gašpar uviedol, že túto informáciu zatiaľ nepotvrdili nemecké bezpečnostné a vyšetrovacie orgány, a povedal: „V prípade, že sa atribúcia potvrdí alebo bude možné vylúčiť verziu ‚false flag‘ operácie, bude verejnosť v možnom rozsahu informovaná.“ Dodal, že polícia priebežne monitoruje bezpečnostnú situáciu na Slovensku, spolupracuje s ďalšími bezpečnostnými zložkami a zahraničnými partnermi pri vyhodnocovaní hrozieb a berie riziko sabotážnych či podpaľačských útokov mimoriadne vážne, pričom má zavedené mechanizmy na reakciu na prípadné hrozby.³¹

Politická reakcia

Opoziční politici žiadali, aby vláda Roberta Fica vysvetlila správy nemeckých médií, a žiadali zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady, uviedli Postoj a Česká televízia. Viliam Karas sa opýtal: „Ako je možné, že ľudia napojení na ruské spravodajské štruktúry mohli využívať Slovensko ako svoje zázemie,“ a dodal: „O takýchto závažných skutočnostiach sa dozvedáme zo zahraničných médií, a nie od slovenskej vlády.“¹

Milan Majerský vyhlásil: „Úlohou vlády nie je rozhodovať, odkiaľ sa jej bezpečnostná hrozba politicky hodí a odkiaľ nie. Jej úlohou je chrániť Slovensko a jeho občanov.“ Veronika Remišová označila tieto správy za „mimoriadne vážne informácie“, kým Tomáš Valášek dodal: „Je absolútne neprijateľné, že informáciu o ruskej stope v atentáte na Slovensku sa dozvedáme z nemeckých novín a nie od predsedu vlády.“¹

Širší vzorec

Deutsche Welle opísala GRU ako jeden z najúčinnejších nástrojov hybridnej vojny, ktorú Moskva vedie proti Západu, pričom bezpečnostné služby spájajú túto štruktúru so sabotážami v Nemecku, Poľsku, pobaltských štátoch a ďalších krajinách EÚ, pri ktorých sa použili výbušniny, zápalné zariadenia alebo zbrane. Takéto akcie sú podľa denníka namierené proti logistickým trasám vojenského nákladu na Ukrajinu a majú vytvárať tlak na Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby znížili alebo zastavili podporu Kyjeva.²

Podľa The Insider GRU verbuje agentov prostredníctvom Telegramu a odmeňuje ich v kryptomenách, zatiaľ čo viacero európskych štátov vyhostilo ruských spravodajských dôstojníkov pôsobiacich pod diplomatickým krytím. Francúzsky prezident Emmanuel Macron upozornil, že aj Francúzsko by mohlo čeliť útoku podobnému tomu v Lipsku, pričom denník El Mundo uviedol, že americké tajné služby nedávno varovali európske vlády pred možným ruským dronovým útokom namiereným na Španielsko, Francúzsko alebo Taliansko.⁵