Slovenskí politici sa nezhodujú na úlohe NATO a bezpečnostnej politike vlády

Slovenský minister obrany Robert Kaliňák a opozičný poslanec Juraj Krúpa predstavili 4. októbra v relácii STVR O 5 minút 12 rozdielne pohľady na bezpečnosť Slovenska. Kaliňák zdôrazňoval politiku vlády, kým Krúpa označil systém kolektívnej obrany NATO za jedinú záruku krajiny.¹²³

Vládna politika alebo kolektívna obrana

Kaliňák zo Smeru-SD tvrdil, že Slovensko najlepšie chráni vláda, ktorá udržiava vyvážené vzťahy a nevytvára si nepriateľov. Podľa neho takýto prístup prináša stabilitu a mier. Poslanec SaS Krúpa, ktorý pôsobí vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, oponoval tým, že bezpečnosť Slovenska garantujú jeho spojenci v NATO spolu s článkom 5 Severoatlantickej zmluvy.¹²

Článok 5 stanovuje, že ozbrojený útok na jedného člena NATO sa považuje za útok proti všetkým. Krúpa uviedol, že Slovensko je príliš malé na to, aby sa usilovalo o neutralitu, a obvinil premiéra Roberta Fica zo spochybňovania ustanovenia o kolektívnej obrane. Kritizoval aj diskusie o vystúpení z Európskej únie a vyjadrenia o tom, či by Slovensko vyslalo vojakov v prípade uplatnenia článku 5.¹²

Denník N osobitne informoval, že Kaliňák pripustil, že spojenci v NATO by Slovensku v prípade napadnutia pomohli. Podľa denníka sa odvolal aj na článok 2 Severoatlantickej zmluvy, ktorý sa týka mierových a priateľských vzťahov medzi zmluvnými stranami, a ruské narúšanie vzdušného priestoru EÚ a NATO označil za jasnú provokáciu. Ostatné zdroje v podkladoch tieto tvrdenia nepotvrdili.⁴

Výdavky na obranu

Kaliňák odhadol, že výdavky Slovenska na obranu dosiahnu približne 2,04 až 2,06 % hrubého domáceho produktu. Uviedol, že príspevok krajiny k plneniu záväzku voči NATO rastie o stotiny alebo desatiny percentuálneho bodu. Ďalšie zvýšenie spojil s úsilím vlády o konsolidáciu verejných financií.¹²³

Krúpa uviedol, že opozícia podporuje zvyšovanie výdavkov na obranu. Dodal, že tempo rastu by malo zodpovedať výkonnosti ekonomiky. Spor sa tak čiastočne týka načasovania a možností verejných financií, nie toho, či má obrana dostať viac peňazí.³

Rozpočet a tlaky v koalícii

Diskusia sa rozšírila aj na návrh štátneho rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta so schodkom 4,94 % HDP. Kaliňák uviedol, že vláda odovzdá verejné financie v lepšom stave, než ich prevzala. Zároveň povedal, že od opozície nemožno očakávať podporu rozpočtu.¹²

Krúpa spochybnil hodnotenie verejných financií zo strany vlády. Podľa neho rozpočet povedie k rovnakej úrovni zadlženia, s akou vládne strany začínali pred tromi rokmi. Politici diskutovali aj o vzťahoch v koalícii a širšej politickej situácii. Krúpa naďalej nevylúčil možnosť predčasných parlamentných volieb.¹²

Kaliňák označil Smer-SD za stabilizačnú silu vo vláde a uviedol, že premiér má situáciu naďalej plne pod kontrolou. Odmietol tiež názor, že koalíciu podporuje iba 76 poslancov. Krúpa situáciu vyhodnotil opačne. Podľa neho už Fico nemá pod kontrolou politické páky a bude čeliť tlaku poslancov, ktorí budú žiadať ústupky.¹²