Slovenský komisár pre deti označil teplú stravu a pitnú vodu v školách za právo

Slovenský komisár pre deti Jozef Mikloško 4. októbra 2026 vyhlásil, že prístup k teplej strave a pitnej vode v školách je základným právom dieťaťa. Uviedol to po tom, ako jeho úrad monitoroval školské stravovanie v desiatich obciach s marginalizovanými rómskymi komunitami.¹²

Monitoring odhalil nedostatky v poskytovaní teplej stravy

Úrad komisára pre deti v teréne monitoroval organizáciu stravovania vo všetkých desiatich obciach. Podľa jeho zistení základné školy v troch z nich neposkytovali deťom každý deň teplé jedlo a namiesto neho im dávali balíček so suchou stravou.¹²

Úrad tiež uviedol, že pre viac ako 90 percent detí v monitorovaných lokalitách bol školský obed jediným teplým a nutrične plnohodnotným jedlom dňa. Tento údaj aj zistenie týkajúce sa troch obcí pochádzajú z monitoringu komisára a podklady ich nezávisle nepotvrdzujú.¹²

Mikloško tvrdí, že dostupnosť teplej stravy a pitnej vody je súčasťou práva dieťaťa na rovnaké podmienky pri vzdelávaní, a nie iba otázkou pohodlia či druhu podávaného jedla. Podľa neho možnosť dieťaťa uplatniť si právo na vzdelanie priamo závisí od toho, či v škole nie je hladné.¹²

Náklady a organizácia školy

Komisár označil finančnú dostupnosť a organizáciu školského dňa za problematické oblasti. Podľa neho môžu doplatky za stravu alebo súvisiace poplatky, ktoré si sociálne znevýhodnené rodiny nemôžu dovoliť, vylúčiť deti zo školského stravovania.¹²

Podmienky stravovania spojil aj so zdravím a dôstojnosťou detí. Príliš krátke obedňajšie prestávky alebo nedostatky spôsobené obmedzenými kapacitami podľa neho môžu žiakom brániť, aby sa najedli pokojne a v primeranom čase.¹²

Mikloško uviedol, že práva detí sú ohrozené, ak im systém kladie prekážky pri napĺňaní základných fyziologických potrieb. Podľa neho je právo dieťaťa na priaznivý vývin narušené, ak škola ani jej zriaďovateľ nevytvoria podmienky na poskytovanie teplej stravy a pitnej vody.¹²

Mikloško opísal dôsledky nedostatočného zabezpečenia takto: „Ak zriaďovateľ alebo škola nedokáže zabezpečiť podmienky na podávanie teplej stravy a pitnej vody, dieťa prichádza o základnú záchrannú sieť.“ Školskú stravu a vodu tak označil za základnú ochranu detí.¹

Vzdelávanie a základné potreby

Komisár spája školské stravovanie s viacerými právami: s prístupom k vzdelávaniu za rovnakých podmienok, priaznivým vývinom, ochranou zdravia a dôstojnými podmienkami. Z tohto pohľadu nejde iba o to, či je strava formálne dostupná, ale aj o to, či si ju rodiny môžu dovoliť a či je na stravovanie žiakov dostatok času a kapacít.¹²

Monitoring sa zameral na obce s marginalizovanými rómskymi komunitami. Podklady neobsahujú nezávislé overenie uvedených percent ani názvy troch obcí, v ktorých školy údajne nahrádzali teplé jedlá balíčkami so suchou stravou.¹²