Slovenský ombudsman má preveriť pravidlá ambulantnej zdravotnej starostlivosti

Dve združenia zastupujúce slovenských ambulantných lekárov, Zväz ambulantných poskytovateľov a Asociácia súkromných lekárov SR, podali v septembri v Bratislave podnet, v ktorom žiadajú verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, aby preveril reguláciu ambulantného zdravotníctva na Slovensku.¹

Podnet

Podnet žiada ombudsmana, aby preskúmal, ako sa verejné zdroje rozdeľujú medzi ústavnú a ambulantnú starostlivosť, ako sa riadia personálne kapacity a generačná obmena v ambulantnej medicíne a akým spôsobom sa reguluje dopyt po zdravotnej starostlivosti. Zároveň žiada, aby si ombudsman vyžiadal stanoviská od vlády, ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.¹

Jaroslava Hanali, šéfka kancelárie zväzu, pre TASR uviedla, že podnet nesmeruje proti žiadnemu konkrétnemu rozhodnutiu poisťovne. Povedala, že sťažnosť nemieri proti rozhodnutiu žiadnej konkrétnej poisťovne ani proti konkrétnemu spôsobu úhrady. Podľa jej slov skôr poukazuje na to, ako spolu súvisia financovanie ambulantnej starostlivosti, počet personálu, generačná obmena lekárov a reálna šanca pacienta dostať potrebnú liečbu.¹

Okrúhly stôl a čísla o financovaní

V septembri sa uskutočnil okrúhly stôl o stave ambulantného zdravotníctva, na ktorom sa zišli zástupcovia ASL SR, ZAP, Asociácie na ochranu práv pacientov, ombudsman a štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko spolu s analytikom Martinom Smatanom. Účastníci sa zhodli, že ambulantný sektor potrebuje systémové riešenia a stabilné podmienky fungovania, pričom diskusia sa týkala vysokého počtu návštev u lekárov, nedostatku ambulantných lekárov a ich nepriaznivej vekovej štruktúry.¹

Podľa údajov predložených na stretnutí pripadá na ambulantný sektor na Slovensku 35,3 % financovania zdravotníctva v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 46,3 %, uviedlo združenie. Prezident ASL SR Marián Šóth povedal, že sektor je na hranici svojich kapacít, a upozornil, že bez posilnenia ambulantnej starostlivosti sa nevyriešia ani problémy s dostupnosťou, ani otázka poplatkov. Dôsledky podľa neho napokon ponesie slovenský pacient.¹

ASL SR tiež predstavila návrh semaforového systému na uprednostňovanie pacientov podľa zdravotnej potreby. Zástupcovia ambulantnej starostlivosti uviedli, že nežiadajú zvýhodnené zaobchádzanie, ale chcú, aby sa so zdravotníctvom zaobchádzalo ako s jedným systémom, pričom dodali, že nespochybňujú ani potrebu stabilizovať nemocnice. Chcú však, aby štát pristupoval k zdravotníctvu ako k jednotnému systému a nastavil jasné, predvídateľné a trvalé podmienky aj pre ambulantné služby. Dodali, že zrušenie poplatkov či represívne opatrenia situáciu nezlepšia a že ekonomická udržateľnosť si vyžaduje jasne definované nároky pacientov.¹

Skorší návrh ombudsmana a reakcie naň

Ešte pred okrúhlym stolom Dobrovodský v auguste navrhol preniesť zodpovednosť za zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti z pacientov na zdravotné poisťovne, pričom uviedol: „Pacient nemá byť ten, ktorý chodí so zoznamom v rukách po celom Slovensku a hľadá lekára.“ Argumentoval tým, že hoci poisťovne majú zo zákona povinnosť zabezpečiť poistencom dostupnú starostlivosť, v praxi pacient dostane papierovú žiadanku a musí si sám obvolávať lekárov: „Ale zdravotná poisťovňa v praxi vybaví tú zodpovednosť tak, že pacient končí s papierom v rukách a začína obvolávať.“³

Analytička v oblasti zdravotníctva Jana Ježíková poznamenala, že táto zákonná povinnosť existuje už dávno: „Odjakživa je v zákone veta, že zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencom dostupnú zdravotnú starostlivosť.“ Podľa Noviny.sk/TV JOJ sa pacienti k starostlivosti u špecialistu často dostanú až po neprimerane dlhom čakaní alebo za vysoké doplatky a elektronický výmenný lístok nefunguje tak, ako by mal; niektorí pacienti sa navyše pokúšajú navštíviť špecialistu bez predchádzajúceho odporúčania od všeobecného lekára.³

Prezidentka ZAP Jaroslava Orosová upozornila, že povinnosť poisťovní vyhľadávať pacientom špecialistov by rýchlo narazila na nedostatok a chronické podfinancovanie špecializovaných ambulancií. Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Danka Capáková uviedla, že poisťovne už dnes pacientom pomáhajú nájsť lekára, a upozornila, že samotná legislatívna zmena bez komplexných systémových opatrení by bola nevymáhateľná, pričom dodala, že poisťovňa by sa akýmkoľvek novým zákonom riadila tak, ako doteraz. Dodala, že bez prijatia a uplatnenia celého balíka systémových opatrení by navrhovanú zmenu v praxi nebolo možné zrealizovať. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že práca na riešeniach vrátane povinného zapisovania a politiky poplatkov už prebieha, pričom poukázal na to, že povinné zapisovanie už bolo zavedené. „Zároveň je veľká téma poplatkov, však? Už pracujeme na riešení.“³

Priority ombudsmana

Denník SME informoval, že Dobrovodský vstúpil do septembrových rozhovorov o sektore s vopred stanovenou agendou: sprehľadniť pravidlá o poplatkoch, vyriešiť právne nejasnosti dotýkajúce sa pacientov, zabezpečiť jednotný výklad zákonov, sprísniť dohľad a zaviesť zákonný nárok pacienta na pridelenie ambulantného lekára.²