Slovenský parlament rokuje o zákone proti radikalizácii mládeže po smrteľnom útoku na škole

Slovenský parlament začal 30. septembra 2026 rokovať o vládnom návrhu zákona na ochranu mládeže pred radikalizáciou, deň po tom, čo žiak zaútočil nožom na učiteľov a žiakov na základnej škole v Staškove, pričom zabil 61-ročnú učiteľku a zranil ďalšiu učiteľku a dieťa. Líder opozície Michal Šimečka podľa zdrojov zo spisu obvinil vládu, že tragédiu zneužíva na politické ciele.³⁴²¹

Útok urýchlil legislatívny proces

Žiak 29. septembra krátko po prvej vyučovacej hodine zaútočil nožom na učiteľov a žiakov na Základnej škole v Staškove na severozápadnom Slovensku, informovali STVR, Bratislavak.sk, Euronews a TASR. Pri útoku zomrela 61-ročná učiteľka, 44-ročná učiteľka utrpela bodnú ranu na hrudníku; zranené bolo aj dieťa, ktoré sa podľa jedného zo zdrojov nachádzalo v kritickom stave. Polícia začala trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy, pričom riaditeľka školy si vyslúžila pochvalu za dodržanie protokolu, ktoré obmedzilo rozsah tragédie. Zdroje sa rozchádzajú vo veku útočníka: Bratislavak.sk uviedol 12-ročného žiaka, ktorý nie je trestne zodpovedný za svoje činy, Euronews opísal tínedžerského žiaka ôsmeho ročníka a STVR hovorí o 13-ročnom – tento rozpor spis nerieši.²⁴³¹

Vláda schválila zákon na ochranu mládeže 26. augusta v riadnom legislatívnom procese vrátane medzirezortného pripomienkového konania, uviedla agentúra SITA. Po útoku v Staškove kabinet 30. septembra rozhodol o skrátenom legislatívnom konaní – podľa vlády ide o krok, ktorý sa týka len parlamentných termínov a neobmedzuje odbornú diskusiu o obsahu návrhu.⁵¹²

Čo návrh zákona prináša

Zákon, ktorý v parlamente predstavil minister školstva Tomáš Drucker, spája dve opatrenia: koordinovaný mechanizmus na posudzovanie rizika radikalizácie a mobilizácie k násiliu a obmedzenie používania sociálnych sietí deťmi do 16 rokov. V súčasnosti školy, rodiny, sociálne a zdravotnícke služby aj polícia posudzujú varovné signály oddelene, bez jednotného mechanizmu, uviedla STVR.³²¹

Podľa návrhu by pre používateľov vo veku 16 až 18 rokov platil predvolene chránený režim. Opatrenie je opísané ako vychádzajúce z legislatívy Európskej únie a konzultované s ďalšími členskými štátmi EÚ. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok argumentoval, že platformy, ktoré zasahujú do každodenného života zraniteľných detí, nemožno považovať za neregulovaný trh: „Platformy sa nemôžu jednoducho tváriť, že ide len o nejaký voľný ekonomický trh,“ povedal a dodal, že „ak zaobchádzajú s deťmi ako s dospelým používateľom, musíme nastaviť veľmi jasné pravidlá.“¹

Drucker povedal, že vláda nemôže zaručiť, že zákon zabráni každej budúcej tragédii, výrazne však zvýši šancu, že sa podobným incidentom podarí predísť. Dodal tiež, že ustanovenia sa nebudú vzťahovať na súkromnú komunikáciu, ako je e-mail alebo jednoduché chatové skupiny medzi jednotlivcami.³¹

Nezhoda v koalícii o rozsahu zákona

Progresívne Slovensko navrhlo vypustiť z návrhu ustanovenia o sociálnych sieťach s tým, že tieto dve témy by sa nemali spájať. Poslankyňa PS Tina Gažovičová uviedla, že zmysluplné opatrenia voči veľkým platformám ako Meta dokáže presadiť len postup na úrovni EÚ, a navrhované obmedzenie pre osoby do 16 rokov označila za bezzubé a neuplatniteľné – toto hodnotenie iné zdroje nepotvrdzujú.²

Gažovičová povedala: „Nie je absolútny žiaden dôvod, aby sme práve aj tak bezzubý a neuplatniteľný zákaz sociálnych sietí riešili v skrátenom legislatívnom konaní,“ a samostatne obvinila Hlas-SD, že sa deň predtým snažil zneužiť zákon v politickom spore – toto tvrdenie nie je v materiáli potvrdené inde.²

Poslankyňa Hlasu Paula Puškárová 29. septembra predložila návrh na skoršie hlasovanie o zákone proti radikalizácii, ten však neprešiel. SNS sa pri tomto hlasovaní zdržala, uviedol denník Denník N, pretože uprednostnila iný návrh – na odvolanie ministra Tarabu. Hlas-SD 30. septembra navrhol prerokovať zákon v ten istý deň, no predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko oznámil nesúhlas svojej strany, pričom poukázal na iné priority; parlament návrh zamietol a rozpravu presunul na stredu ráno.⁴¹

KDH už predtým predložilo vlastný legislatívny návrh na rovnakú tému. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie uviedlo, že na vlastnom opatrení na ochranu detí pracovalo viac ako pol roka, a vyjadrilo prekvapenie nad tým, že súbežne vznikal ďalší návrh: „Ani raz nenaznačili, že súčasne pripravujú vlastný legislatívny návrh,“ a „Slovensko nepotrebuje viacero zákonov, ktoré sledujú ten istý cieľ a súperia o pozornosť.“¹

Politická reakcia a nezodpovedané otázky

Premiér Robert Fico uviedol, že incident sleduje so znepokojením, a vyjadril sústrasť, pričom povedal, že ho útok „osobne… hlboko zarmútil“. Podľa Euronews prezident Peter Pellegrini vyjadril šok nad ďalším prípadom, keď žiak zaútočil na učiteľov a spolužiaka, pričom ako zdroj agresivity ovplyvňujúcej správanie detí označil sociálne siete a niektorých politikov, a vyzval občanov, aby pomohli zmierniť napätie namiesto podnecovania ďalšej radikalizácie.⁴

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka obvinil vládu z „očividného a ľudsky úbohého“ zneužívania tragédie v Staškove, informuje Pravda. Uviedol, že vláda roky ignorovala násilie v spoločnosti a školách, zatiaľ čo jej vlastná rétorika a kroky agresivitu zvyšovali, a tvrdil, že snaha o rýchle schválenie zákona má za cieľ odložiť hlasovanie o nedôvere voči ministrovi Tomášovi Tarabovi a možný pád vlády – toto tvrdenie spis inde nepotvrdzuje.⁵

Ján Grossmann, prezident Slovenskej komory psychológov, vyzval na opatrnosť pri šírení neoverených teórií o príčinách útoku a povedal, že je dôležité počkať na informácie o priamych príčinách a vyjadriť pokoj a solidaritu s postihnutými, uviedla TASR.³