Juhoafrickí aktivisti pochodovali kvôli vraždám žien v Ekurhuleni

Dňa 30. septembra 2026 sa obyvatelia Ekurhuleni, východne od Johannesburgu, spolu s hnutím obyvateľov chatrčí Abahlali baseMjondolo vydali k policajnej stanici Kempton Park a odovzdali memorandum požadujúce zodpovednosť polície, po tom, čo bola v municipalite od júla zavraždená alebo nájdená mŕtva dvanásta žena.³⁴⁵⁶

Vraždy v Ekurhuleni

Úmrtia siahajú až do júla. Medzi obeťami, ktoré identifikoval Daily Maverick, sú Busisiwe Mahlangu, nájdená pri diaľnici R21, a Elizabeth Moselakgomo, 38, nahlásená ako nezvestná 9. septembra po tom, čo išla behať, a nájdená čiastočne oblečená v Rhodesfielde 14. septembra. Jej partner bol zatknutý v prípade Mahlangu.²

Uvádzané celkové počty sa medzi zdrojmi líšia. BBC uviedla, že v oblasti východne od Johannesburgu boli počas dvoch mesiacov nájdené telá 12 žien. IOL a AllAfrica informovali, že v Ekurhuleni bola od júla zavraždená dvanásta žena, čo spochybňuje reportáž Daily Maverick založená na jednotlivo identifikovaných prípadoch. Vládny brífing hovoril o 13 telách nájdených od júla. Polícia nenašla dôkazy potvrdzujúce, že vraždy spáchal jeden páchateľ, a bola vyzvaná, aby neunáhľovala závery o sériovom vrahovi, aj keď tím SAPS upozornil na podobnosti medzi niektorými prípadmi.¹³⁵²

Medzi najnovšie hlásené prípady patrí 23-ročná žena zastrelená v Tembise skoro v pondelok ráno cestou do práce, čo polícia vyšetruje ako vraždu a lúpež, a Boitumelo Gift Mashita, 23, smrteľne postrelená na Mapungubwe Street v Teanongu, Midrand, ktorej odcudzený manžel bol krátko potom nájdený mŕtvy.³⁴

Pochod na Kempton Park

Abahlali baseMjondolo spolu so Socio-Economic Rights Institute of South Africa (SERI) a Cry of the Xcluded prišli na policajnú stanicu Kempton Park, aby predložili memorandum požadujúce riadne vybavený tím vyšetrovateľov vedený ženami. Hnutie svoju pozíciu vyjadrilo jasne: „Nie sme tu, aby sme bojovali proti polícii. Sme tu, aby sme spolu s políciou bojovali proti zločinu.“ Aktivisti tiež poukázali na to, že na pochode sa objavilo viac policajtov, než zvyčajne vidno hliadkovať v ich vlastných štvrtiach.³⁴⁶

Lungile Vilakazi povedala, že obete systém opakovane sklamáva: „Obete posielajú z jedného úradu na druhý, ochranné príkazy sa nevymáhajú, spisy sa strácajú a rodiny nedostávajú žiadnu spätnú väzbu.“ Dodala, že „reakčný čas polície v spoločných osadách je mimoriadne nízky, ženy, ktoré podajú oznámenie, nie sú chránené,“ a uzavrela, že „polícia v Ekurhuleni si neplní svoju povinnosť.“ Samostatne jedna organizácia dala polícii v Kempton Parku sedem dní na to, aby sa zodpovedala za vraždy.⁷

Medzery v policajnej práci

Obyvatelia Tembisy uviedli, že viditeľná prítomnosť polície zostáva napriek predchádzajúcim sľubom obmedzená, pričom reakčný čas sa niekedy naťahuje až na nasledujúci deň; streľba je taká častá, že sa jej neformálne hovorí „národná hymna“. Riaditeľka SERI Nomzamo Zondo tvrdila, že nedostatočná prítomnosť polície v mestských štvrtiach a neformálnych osadách priamo prispieva k tamojšej vysokej miere násilia – názor, ktorý zdieľali aj účastníci pochodu, vrátane jednej obyvateľky Soweta, ktorá opísala, že žije v strachu o vlastnú bezpečnosť.⁵⁶

Podľa IOL sú sťažnosti na rodovo podmienené násilie pri podaní často odmietané ako nedôležité, ženy, ktoré sa ozvú, dostávajú nedostatočnú ochranu a polícia v neformálnych osadách reaguje príliš dlho. Samostatne bol zatknutý vysokopostavený dôstojník SAPS, momentálne v službe, obvinený z groomingu a znásilnenia; podľa zákona platí prezumpcia neviny, kým sa nepreukáže opak.³

Reakcia vlády

Rada ministrov na zasadnutí v Pretorii vyzvala na rýchle zatýkanie a trestné stíhanie páchateľov vrážd žien. Ministerka v úrade prezidenta Khumbudzo Ntshavheni povedala, že „nárast prípadov rodovo podmieneného násilia, najmä femicídy – úmyselného zabitia ženy blízkou osobou – musí vyvolať spoločenskú reakciu,“ dodala, že „vraždenie žien úmyselne ich blízkymi či osobami zo svojho okolia nemôže žiadna spoločnosť ani komunita tolerovať,“ a vyzvala, aby „muži aj ženy zaujali postoj proti násiliu voči ženám.“⁸

Prezident Cyril Ramaphosa nariadil multidisciplinárnemu vyšetrovaciemu tímu urýchliť prácu a chystá sa osloviť národ s krokmi na riešenie rodovo podmieneného násilia a femicídy. Štyria podozriví zostávajú vo väzbe po zamietnutí kaucie, zatiaľ čo vyšetrovatelia preverujú viacero ďalších osôb záujmu. Primátor Ekurhuleni predtým sľúbil zvýšený dohľad v municipalite.⁸¹

Širší kontext

Podľa údajov BBC bolo v Juhoafrickej republike od apríla do júna tohto roka zaznamenaných 5 427 vrážd, z toho 569 zavraždených žien a 1 052 žien, ktoré prežili pokus o vraždu – štatistiky, ktoré radia krajinu medzi tie s najhoršou mierou rodovo podmieneného násilia na svete. Daily Maverick upozornil, že miera femicídy páchanej intímnymi partnermi v Juhoafrickej republike je päťnásobne vyššia než celosvetový priemer, s odvolaním sa na výskumníčku Rachel Jewkes, ktorá uviedla: „Drvivá väčšina mužov, ktorí vraždia, vraždí beztrestne. Ak neexistuje žiadne očakávanie následkov,“ pýtala sa, „aký dôvod by títo muži mali prestať?“¹²

IOL pripomenula, že uplynulo osem rokov odvtedy, čo ženy pochodovali 1. augusta 2018, po čom vláda zaviedla legislatívu a prijala Národný strategický plán o rodovo podmienenom násilí a femicíde; päťročné hodnotenie zaznamenalo splnenie 65 zo 191 ukazovateľov, 104 rozpracovaných a 22 nesplnených. Úvodník TimesLIVE zaradil vraždy v Ekurhuleni do širšej vlny nedávneho smrtiaceho násilia – streľbu na domácej párty v KwaMakhuthe, pri ktorej zahynulo 11 ľudí, útok v krčme vo Wedele, ktorý si vyžiadal najmenej 18 obetí, a streľbu v zábavnom podniku v Lwandle, ktorá pripravila o život 10 ľudí – a odkázal na výzvu Juhoafrickej rady cirkví na vyhlásenie celoštátneho dňa smútku. Reverend Mzwandile Molo povedal: „Keď sa ľudia rozhodnú, že vražda je odpoveďou na čokoľvek, s čím nie sme spokojní, a stane sa to beztrestne normálnym, sme svedkami úpadku našej morálnej podstaty a brutalizácie nášho spoločného ľudstva.“³⁴