Štúdia skúma genetické markery 194-ročného Jonathana

Výskumníci preskúmali genóm a epigenóm Jonathana, samca aldabrskej obrovskej korytnačky, ktorej vek sa odhaduje na približne 194 rokov a ktorá žije v Plantation House na juhoatlantickom ostrove Svätá Helena. Štúdia zverejnená 8. októbra skúmala biologické znaky, ktoré môžu súvisieť s jeho výnimočne dlhým životom, hoci jej autori uviedli, že nemohla určiť, čo ho spôsobilo.¹²

Genetická a epigenetická analýza

Jonathan je označovaný za najstaršie známe suchozemské zviera na svete, hoci jeho vek je len odhadom. Výskumníci sekvenovali jeho genóm a porovnali jeho epigenóm – chemické markery podieľajúce sa na regulácii génov – s epigenómami štyroch ďalších aldabrských obrovských korytnačiek. Benjamin Vaisvil, výskumník spojený s Kallelom a spoluvedúci autor štúdie v časopise Science Advances, uviedol, že Jonathanov vek má lepšiu dokumentačnú oporu než vek iných aldabrských obrovských korytnačiek, o ktorých sa uvádza, že sa dožili podobného veku.¹²

Podľa Vaisvila tím zistil zmeny v genóme v systémoch spojených s opravou DNA, činnosťou mitochondrií, reguláciou inzulínu a funkciou telomér. Výskumníci tiež identifikovali 287 génov obsahujúcich varianty jedinečné pre Jonathana; niektoré z nich súviseli s potláčaním nádorov a opravou DNA. Štúdia ďalej uviedla, že mal dodatočné kópie génu kódujúceho proteín, ktorý cieli na starnúce a rakovinové bunky.¹

Jonathanova metylačná entropia bola podľa epigenetického hodnotenia nižšia než u všetkých skúmaných korytnačiek s výnimkou päťročného mláďaťa. Metylačná entropia je mierou neusporiadanosti v biochemickom procese a oblasti vykazujúce nižšiu entropiu regulovali gény ovplyvňujúce dlhovekosť, uvádza štúdia. Výskumníci uviedli, že celkové vzorce sa vo všeobecnosti zhodovali s tými, ktoré sa pozorovali vo výskume mimoriadne dlhovekých ľudí.¹

Obmedzenia zistení

Autori zdôraznili, že pozorovania nedokazujú príčinu Jonathanovho dlhého života. „Nemôžeme s istotou povedať, že to, čo sme našli, je dôvodom jeho dlhovekosti,“ povedal Vaisvil. The Japan Times uviedol, že Jonathanov vek môže odrážať genetické vlastnosti aj schopnosť udržiavať dôležité bunkové systémy v porovnateľne mladistvom stave, pričom štúdia poukázala aj na jeho tropické ostrovné prostredie a kontrolovanú stravu ako na možné prispievajúce faktory.¹³

Podľa správy o štúdii je známe, že aldabrské obrovské korytnačky sa dožívajú viac než 100 rokov. Jonathana priviezli na Svätú Helenu v roku 1882 ako už dospelé zviera a umiestnili ho do Plantation House, sídla guvernéra, kde zostáva dodnes. Sivý zákal ho pripravil o väčšinu zraku a Guinness World Records mu v roku vydania článku udelila Podľa správy o štúdii je známe, že aldabrské obrovské korytnačky sa dožívajú viac než 100 rokov. Jonathana priviezli na Svätú Helenu v roku 1882 ako už dospelé zviera a umiestnili ho do Plantation House, sídla guvernéra, kde zostáva dodnes. Sivý zákal ho pripravil o väčšinu zraku a Guinness World Records mu v roku vydania článku udelila status „ikona“.¹

Joe Hollins, Jonathanov dlhoročný veterinár a spoluautor štúdie, ho označil za „nežného obra“. Hollins povedal, že korytnačka rozoznáva jeho hlas a manipuláciu s ňou, pričom jeho príchod si spája skôr s jedlom než s náklonnosťou. Jonathanov presný pôvod nie je v spise stanovený; atol Aldabra aj žulové Seychely sú uvedené ako možné miesta jeho pôvodu.¹