Andersson vzdala pokus zostaviť švédsku stredoľavú vládu

Magdalena Andersson, vodkyňa švédskych sociálnych demokratov, 28. septembra vyhlásila, že nedokáže zostaviť vládu – dva týždne po tom, čo jej stredoľavý blok získal vo voľbách 13. septembra tesnú väčšinu v parlamente.¹²⁴⁵

Tesné víťazstvo, žiadna vláda

Švédsky stredoľavý blok pod vedením sociálnych demokratov získal vo voľbách 13. septembra 176 zo 349 poslaneckých kresiel, zatiaľ čo pravicová aliancia zložená z Umiernenej strany a Švédskych demokratov získala 173 kresiel.¹⁵³

Napriek číselnej väčšine Andersson uviedla, že sa jej nepodarilo zostaviť vládu. „Na základe rozhovorov, ktoré som viedla, môžem konštatovať, že za súčasného stavu vecí nie je možné, aby som zostavila vládu,“ povedala.¹

Ľavicová strana odobrala podporu

Ľavicová strana, súčasť stredoľavého bloku, predtým vyhlásila, že podporí len Andersson ako premiérku. Namiesto toho sa rozhodla podporiť stredopravého kandidáta na predsedu parlamentu – krok, ktorý podľa denníka Straits Times oslabil šance Andersson na zostavenie koalície.²⁴⁵

„Samozrejme, odkaz Ľavicovej strany beriem vážne, a na základe toho i rozhovorov, ktoré som viedla, môžem konštatovať, že v súčasnosti pre mňa neexistuje možnosť zostaviť vládu,“ povedala Andersson.⁵

Ľavicová strana odmietla tvrdenia, že podpora kandidáta na predsedu parlamentu signalizuje akékoľvek politické partnerstvo s Umiernenou stranou.³

Na prvej schôdzi parlamentu po voľbách Andreas Norlén, predseda parlamentu od roku 2018, získal 200 hlasov a zvíťazil nad kandidátkou sociálnych demokratov Johannou Haraldsson, ktorá získala 146 hlasov.³

Čo bude nasledovať

Švédska ústava umožňuje predsedovi parlamentu (Riksdagu) navrhnúť štyroch rôznych kandidátov na premiéra; ak by poslanci odmietli všetkých štyroch, museli by sa konať predčasné voľby. Podľa dostupných správ sa Norlén opäť stretával s lídrami strán, aby zvážil, kto by mal dostať ďalšiu šancu zostaviť vládu.⁶

Deutsche Welle informovala, že ďalšiu príležitosť zostaviť kabinet by mal dostať Ulf Kristersson, ktorý funguje ako dočasný premiér od októbra 2022, pričom odchádzajúci pravicový blok sa možno pokúsi udržať pri moci aj napriek prehre vo voľbách. Akákoľvek stredopravá vláda by na dosiahnutie väčšiny potrebovala podporu Stredovej strany.¹⁴

Deutsche Welle informovala, že vodkyňa Stredovej strany Elisabeth Thand Ringqvist nepodporí žiadnu vládu, ktorá by dala vplyv Švédskym demokratom alebo Ľavicovej strane. Stredoľavá vláda by ešte mohla vzniknúť, ak by Ľavicová strana upustila od požiadavky na miesto v kabinete, prípadne ak by sa Stredová strana a sociálni demokrati dohodli, že Ľavicovú stranu do vlády pustia.¹⁶

Andersson povedala, že nevie s istotou, ako sa situácia bude vyvíjať. „Ako sa veci vyvinú v nasledujúcich týždňoch, sa ešte len ukáže,“ povedala. Zároveň upozornila, že podľa zaužívanej praxe v parlamente by post predsedu parlamentu mal pripadnúť strane, ktorá vedie vládnucu koalíciu.⁹

Širší kontext

Patová situácia nasleduje po kampani, v ktorej Švédski demokrati stratili podporu – trend, ktorý podľa denníka Irish Times vybočil zo širšieho európskeho vzoru krajnej pravice. Zostavenie vlády po voľbách v roku 2018 trvalo sociálnemu demokratovi Stefanovi Lofvenovi 134 dní, pričom toto porovnanie sa spomína v súvislosti so súčasnou patovou situáciou.²

Polícia zároveň začala predbežné vyšetrovanie piatich sťažností na volebné podvody v okolí Štokholmu a prokuratúra začala vyšetrovanie podozrenia z podvodu v Borlänge, kde by mohlo byť dotknutých 11 poslaneckých kresiel. Švédskej volebnej revíznej komisii bolo doručených vyše 15 000 sťažností.²⁶