Tragically Hip, Feist, Loverboy a Voisine vstúpili do Siene slávy skladateľov
Gala večer v torontskom Massey Halle vzdal poctu skupine The Tragically Hip, Leslie Feist, členom Loverboy Mikovi Renovi a Paulovi Deanovi a Rochovi Voisinemu, pričom vystúpili aj Finneas, Jeff Tweedy a Our Lady Peace.
Vypočujte si príbeh
Stručná verzia
The Tragically Hip, Feist, Loverboy a Roch Voisine sa pripojili k radom Kanadskej siene slávy skladateľov v Massey Halle.
- Gala večer uvedenia sa konal 26. septembra 2026 v Massey Halle v Toronte
- Gorda Downieho uctili prostredníctvom odkazu, ktorý prečítal Rob Baker
- Finneas uviedol Feist; zahral jej pieseň My Moon My Man
- Raine Maida opísal koncert Hipov z roku 1988 ako zlomový bod svojej kariéry
- Pocty predviedli Jeff Tweedy, Our Lady Peace a ďalší
Čo je nové
- The Tragically Hip, Feist, Mike Reno a Paul Dean z Loverboy a Roch Voisine boli uvedení v Massey Halle
- Rob Baker počas ceremoniálu tlmočil odkaz od zosnulého Gorda Downieho
- Finneas uviedol Feist a zahral jej pieseň My Moon My Man
- Our Lady Peace, Jeff Tweedy, Allison Russell a Isabelle Boulay predviedli pocty
The Tragically Hip, Leslie Feist, skladatelia z Loverboy Mike Reno a Paul Dean a Roch Voisine sa oficiálne stali členmi Kanadskej siene slávy skladateľov počas soboty 26. septembra 2026 na gala večere v Massey Halle v Toronte.134
Billboard Canada v máji informoval, že uvedenie sa uskutoční v Massey Hall a podujatie bude prezentovať Amazon Music, ako uviedol tento server. Nick Fedor povedal, že sieň slávy existuje, „aby uctila skladateľov, ktorých práca formovala našu kultúru“.5
The Tragically Hip
Gord Downie, frontman kingstonskej kapely, zomrel v roku 2017 po diagnóze nevyliečiteľnej rakoviny mozgu. Pri uvedení do siene slávy gitarista Rob Baker (64) tlmočil odkaz od Downieho a vysvetlil, že kapela pripisovala rovnaký podiel na skladateľskej práci každému členovi. Baker povedal, že piesne písali spoločne ako skupina a vypúšťali ich do sveta ako stovky detí, ktoré vychovali a poslali von.1234
Baker opísal celý zážitok ako zvláštny a snový vzhľadom na to, že medzi členmi siene slávy už figurujú Neil Young, Joni Mitchell, Gordon Lightfoot či Rush. Nahlas prečítal aj vlastný text, v ktorom sa opísal, ako stojí pred zhromaždením skladateľov a ako poctu ponúka iba drogy a alkohol, pričom priznáva, že takéto dary nestačia a nie sú celým príbehom, ako mu povedali, aby počkal, kým na neho príde rad, a ako opäť stojí pred rovnakou skupinou, ohromený a vďačný už len za to, že tam patrí. Allison Russell zahrala pieseň Hipov Wheat Kings a poslala bozk smerom k mikrofónnemu stojanu na počesť Downieho, zatiaľ čo Our Lady Peace uzavreli program coververziou piesne Locked in the Trunk of a Car. Podľa jedného zdroja patrí Jeff Tweedy medzi najlepších žijúcich skladateľov.2613
Feist, Loverboy a Roch Voisine
Leslie Feist, opisovaná ako priekopníčka torontskej indie scény, bola uvedená do siene slávy vo veku 50 rokov. Jej uvedenie mal na starosti Finneas, skladateľ a producent z Los Angeles a brat Billie Eilish, ktorý zahral jej skladbu z roku 2007 My Moon My Man. Dve Feistine piesne zazneli v televíznom seriáli Heated Rivalry a Charlotte Cornfield na gala večere predviedla vlastnú verziu jej piesne How Come You Never Go There.134
Do siene slávy boli uvedení aj Mike Reno a Paul Dean z Loverboy, pričom program otvorila skladba kapely z roku 1980 Turn Me Loose v podaní Amandy Marshall a Talk neskôr zahral cover Working for the Weekend. Podľa CBC sa Mike Reno na ceremoniál nemohol dostaviť. Scott Smith, bývalý basgitarista kapely, zomrel v roku 2000 pri nehode na lodi. Jim Vallance, uvedený do siene slávy spolu s Bryanom Adamsom už v roku 2022, poznamenal, že táto krajina vyprodukovala viac skvelých hudobníkov, než by sa dalo očakávať vzhľadom na jej veľkosť. Roch Voisine (63) — francúzsko-kanadský umelec, ktorý pred hudobnou kariérou hrával hokej a neskôr študoval na Ottawskej univerzite — sa k Isabelle Boulay pridal na duet svojej romantickej piesne I'll Always Be There.134
Zlomový bod pre fanúšika
Raine Maida, frontman Our Lady Peace, povedal, že jeho kariéra sa uberala iným smerom potom, čo videl vystúpenie The Tragically Hip v roku 1988 na priemyselnej prehliadke Toronto Music Awards v Massey Halle, na ktorú prišiel v nádeji, že si vytvorí obchodné kontakty. Členovia kapely neskôr opísali toto vystúpenie z roku 1988 ako katastrofálne, no práve vďaka nemu Hip získali zmluvu s vydavateľstvom. Maida (56), rodák z Toronta, povedal, že neskôr zahodil pripravovanú nahrávaciu zmluvu, ktorú považoval za škodlivú, a dodal, že práve pohľad na vystúpenie Hipov mu dal odvahu spomaliť a prehodnotiť svoj prístup. Namiesto toho, aby sa zameral predovšetkým na získanie zmluvy, chcel sa najprv sústrediť na umeleckú stránku vecí, pretože veril, že všetko ostatné sa nakoniec dostaví samo.2
Maida, ktorého kariéra sa rozprestiera na viac ako tri desaťročia a viac ako 10 albumov, napísal skladbu Ballad Of A Poet po tom, čo videl Downieho hrať naživo, a jeho kapela Our Lady Peace už predtým nahrala vlastnú verziu piesne Locked in the Trunk of a Car. O Downieho tvorbe povedal: „Nie je to len tak dokonale zabalené, že si povieš: ‚Aha, tak to je ono.‘ Gord vás vždy nechal vstúpiť do tých piesní spolu s ním a niečo v nich uvidieť.“ Pred gala večerom Maida povedal: „Mať tú česť uctiť doslova jednu z mojich najobľúbenejších kapiel a najobľúbenejších spevákov — teraz, keď ma nútite o tom hovoriť, vlastne začínam byť nervózny.“2
Prečo na tom záleží
Ceremoniál pripomína, ako malý okruh kanadských skladateľov formoval podoby rockovej, indie a popovej hudby a stále si vyslúžuje poctu od kolegov, ako je Jeff Tweedy. Zároveň ukazuje, ako môže inštitucionálne uznanie prísť roky po smrti kľúčovej postavy, ako v prípade Gorda Downieho.123
História verzií
- verzia 1 ·