Spojené štáty dokončili dvadsaťročné vojenské stiahnutie z Iraku

Sily Spojených štátov dokončili stiahnutie z Iraku do 30. septembra 2026, čím sa skončila vojenská prítomnosť, ktorá sa začala inváziou do krajiny v roku 2003. Iracké úrady, iránski predstavitelia a bezpečnostní analytici varovali, že odchod by mohol posilniť vplyv Iránu a poskytnúť spiacim bunkám Islamského štátu priestor na obnovu síl.¹²³⁴

Stiahnutie

Iracké úrady uviedli, že vojenské stiahnutie Spojených štátov z krajiny je dokončené – sily opustili svoje posledné základne okolo 28. – 29. septembra 2026 a odchod bol formálne potvrdený do 30. septembra podľa dohody z roku 2024, uzavretej počas posledného roka prezidentského pôsobenia Joea Bidena a zrealizovanej za Donalda Trumpa.⁸⁵⁴

Týmto krokom oficiálne skončila operácia Inherent Resolve, vojenská kampaň proti Islamskému štátu. Počet amerických vojakov v Iraku dosiahol pred stiahnutím vrchol približne 2 500 osôb, uvádza SyriacPress. Atlantic Council tiež informoval, že 30. september bol termínom, ktorý Ali al-Zaidi stanovil na odzbrojenie milícií, no tri frakcie – Kataib Hizballáh, Harakat al-Nujaba a Kataib Sajjid aš-Šuhadá – tento krok odmietli.¹⁸

Priestor pre Irán

Jasim al-Bahadli, irácky analytik zameraný na šiitske ozbrojené skupiny, tvrdí, že Teherán je po odchode koaličných síl v pozícii, ktorá mu umožňuje získať strategickú výhodu. Toto hodnotenie zdieľa aj viacero ďalších médií, ktoré Irak opisujú ako krajinu stále nepripravenú samostatne zabezpečiť vlastnú bezpečnosť. Očakáva sa, že proiránske milície budú usilovať o väčší vplyv na bezpečnostné a politické rozhodovanie.²³⁹⁴

Veliteľ Abu Mojtaba al-Yasiri z Iránom podporovanej zastrešujúcej skupiny Islamský odpor v Iraku označil stiahnutie za „historické víťazstvo iráckych odporových skupín“ a dodal, že „Irak dokázal, že jeho suverenitu nezabezpečia zahraničné sily, ale odpor a vôľa jeho ľudu“. V Iráne Amir Hayat Moqaddam, podpredseda parlamentnej Komisie pre národnú bezpečnosť, vyhlásil, že „v Iraku zavládne trvalá bezpečnosť, keď z krajiny odídu americké sily“. Al-Bahadli predpovedal, že proiránske milície budú stiahnutie prezentovať ako víťazstvo svojej veci.⁵⁴

Iránom podporované milície už pred stiahnutím ostreľovali americké základne a tento mesiac zaútočili aj na hlavné saudské ropovodné potrubie, uvádza StratNews Global. Tie isté skupiny podľa správ vykonávajú útoky na susedné krajiny na pokyn Teheránu.⁴²³

Obavy z návratu Islamského štátu

Islamský štát na vrchole svojej moci ovládal tretinu Iraku a predstavitelia citovaní viacerými médiami varovali, že strata amerického spravodajstva, logistiky a schopností dronov by mohla skupine umožniť obnoviť sily. Kurdský veliteľ Sirwan Barzani povedal: „Už viac než dva týždne pozorujeme pohyb spiacich buniek Islamského štátu, odkedy bolo oznámené, že dôjde k oficiálnemu stiahnutiu,“ pričom zvýšenú aktivitu priamo spájal s oznámením o odchode.²³⁵⁴

Vysoký bezpečnostný predstaviteľ Kirkúku Khalid al-Bayati vyhlásil, že „Islamský štát sa snaží vyslať odkaz, že skupina je stále silná a schopná uskutočniť krvavé útoky“. Iracké bezpečnostné sily samostatne oznámili, že objavili bunku, ktorá údajne plánovala samovražedné bombové útoky naviazané na termín stiahnutia, a SyriacPress upozornil, že prvky ISIS pôsobia aj po odchode amerických vojakov – citujúc pritom aj mínometný útok neďaleko sledovaného miesta, pri ktorom bola zranená civilná žena.²⁹⁸

Ľudská cena

Počet amerických vojenských obetí počas iráckej kampane, známej ako operácia Iracká sloboda, bol približne dvojnásobný oproti obetiam vo vojne v Afganistane, a sedem z 18 amerických vojakov, ktorí tento rok zahynuli v konflikte s Iránom, zahynulo priamo v Iraku. Straits Times a South China Morning Post uviedli, že počas viac než dvoch desaťročí vojny v Iraku zahynulo 4 500 Američanov – tento údaj nepotvrdili StratNews Global ani Modern Diplomacy; Sky News samostatne citovala rovnaké číslo 4 500 ako správu z jediného zdroja.²³⁷

Hodnotenie následkov

Analytička Atlantic Council Victoria J. Taylorová uviedla, že stiahnutie „uzatvára kapitolu americkej vojenskej prítomnosti v Iraku, ktorá sa začala inváziou v roku 2003, po ktorej padol Saddám Husajn“. Analytička Alina L. Romanowská dodala, že odchod Spojených štátov „bude v Iraku aj v celom regióne mnohými vnímaný ako ďalší príklad toho, ako Spojené štáty opúšťajú svojich partnerov“, zatiaľ čo Nate Swanson uviedol, že termín 30. septembra, kedysi kľúčový pre americko-iránsku politiku, „teraz má na vzťah medzi krajinami aj na samotnú vojnu len malý vplyv“.¹

Devorah Margolinová povedala, že ISIS „už možno neohrozuje prežitie Iraku, no pokračujúca americko-iracká spolupráca a ostražitosť sú nevyhnutné na to, aby sa ťažko vydobyté úspechy nerozplynuli“. Omar Al-Nidawi varoval, že trvalé odstupovanie „hrozí, že Irak sa ešte viac posunie do iránskej orbity, čo otvára dvere obnovenej nestabilite“. Yerevan Saeed dodal, že kurdské komunity v Iraku a Sýrii „zisťujú, že prežitie teraz závisí od bolestivých kompromisov práve s tými centrálnymi mocnosťami, ktorým sa desaťročia snažili uniknúť“.¹