Americkí predstavitelia opísali ponuku uránu a hrozby útokov proti Iránu

Mike Waltz, veľvyslanec USA pri OSN, 27. septembra 2026 uviedol, že Spojené štáty ponúkli Iránu predaj uránu na mierové jadrové účely – ponuku, ktorú Teherán odmietol –, zatiaľ čo prezident Donald Trump v ten istý deň povedal, že neustále zvažuje nové vojenské kroky proti Iránu, a 28. septembra informoval guvernérov USA, že údery by mohli prísť približne do desiatich dní, ak sa nedosiahne dohoda.¹³⁴

Ponuka uránu a odmietnutie Iránu

Waltz uviedol, že Spojené štáty ponúkli predať Iránu urán pre civilný jadrový program, pričom podľa jeho slov Irán túto ponuku odmietol. Povedal, že Trumpova administratíva bola otvorená tomu, aby si Irán ponechal civilný jadrový program, ak splní medzinárodné záväzky, a že Washington bol ochotný riešiť otázku uránu s Iránom viacerými spôsobmi. Waltz uviedol ako vzor Spojené arabské emiráty, ktoré s Washingtonom uzavreli jadrovú dohodu v roku 2009, na základe ktorej sa zaviazali upustiť od domáceho obohacovania uránu a prepracovania vyhoretého paliva, a označil ich program za „mierový program, priamo v ich susedstve, pričom dodržiavajú medzinárodné právo a inšpekčné režimy“. Ďalej odkázal na Trumpove vyjadrenia, že Washington a Rijád tento rok uzavreli civilnú jadrovú dohodu, spolu s existujúcimi civilnými jadrovými programami Egypta a Turecka a otvorene deklarovaným jadrovým arzenálom Pakistanu, ktorý stojí mimo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.¹

Úroveň obohacovania a prístup inšpektorov

Al Jazeera uvádza, že iránske zásoby uránu obohateného na 60-percentnú čistotu presahujú 440 kilogramov, hoci informácie stanice NBC News tento údaj spochybňujú. Obohatenie blízke 90-percentnej čistote sa všeobecne považuje za hranicu potrebnú pre materiál použiteľný na zbrane. Jadrová dohoda z roku 2015 známa ako Spoločný komplexný akčný plán, ktorú Trump v roku 2018 zrušil s odôvodnením, že príliš zvýhodňuje Irán, zaväzovala Teherán udržiavať úroveň obohacovania najviac na 3,67 percenta. Medzinárodní inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nemajú prístup k dôležitým iránskym jadrovým zariadeniam od 12-dňového konfliktu v júni 2025, počas ktorého Izrael a Spojené štáty tieto zariadenia zasiahli. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu 10. septembra vyjadrila obavy z pretrvávajúceho neplnenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní zo strany Iránu. Iránski predstavitelia uviedli, že záver agentúry vznikol „pod politickým tlakom zo strany USA a ich spojencov“, a povedali, že inšpekcie sa nemôžu obnoviť, kým zariadenia nebudú v bezpečí pred útokmi USA a Izraela. Trump tvrdí, že v apríli presvedčil Irán, aby odovzdal svoj obohatený urán, čo iránski predstavitelia odmietli s tým, že tento materiál by za žiadnych podmienok neopustil iránske územie.¹⁴

Odmietnutý návrh týkajúci sa Hormuzského prielivu

Podľa Národnej rady odporu Iránu predstavil minister zahraničných vecí Abbas Araghchi sedemdňový plán na zastavenie nepriateľských akcií a opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, pričom uviedol: „Prostredníctvom sprostredkovateľov sme Spojeným štátom predložili plán, podľa ktorého sa Hormuzský prieliv, ak budú splnené určité podmienky, na konci siedmeho dňa opäť otvorí.“ Irán bol podľa všetkého pripravený prieliv znovu otvoriť, ak USA splnia jeho podmienky. Trump návrh odmietol. Waltz opísal iránsky postoj tak, že Irán trvá na zmiernení sankcií a uvoľnení zmrazených aktív skôr, než by sa vôbec rokovalo o ukončení jeho jadrových aktivít, a ponuku označil za „pomerne cynický pokus predložiť niečo, o čom vedeli, že je neprijateľné“. Araghchi Waltzovo tvrdenie spochybnil slovami: „Prekvapuje ma, že veľvyslanec hovorí o sedemdňovom pláne, keď ho ani nečítal.“ Trump zasa naznačil, že Irán má záujem o opätovné otvorenie Hormuzského prielivu iba preto, že „veľmi prehráva“.¹²

Vojenský tlak a nadchádzajúce rokovania

Trump novinárom povedal, že neustále zvažuje nové údery proti Iránu, so slovami: „Stále na to myslím,“ a naznačil, že Washington plánuje na budúci týždeň ďalšie kolo rozhovorov s Teheránom: „Očakávam ďalšie rokovania s Iránom. Chcú uzavrieť dohodu, ale nie takú, akú chcem ja.“ Trump dodal, že Irán v rokovaniach zašiel priďaleko. Waltz uviedol, že Trump ponechá otvorené všetky možnosti, „aby zaistil, že svet bude v bezpečí pred tým, aby Irán s jadrovou zbraňou držal svet ako rukojemníka“. Trump vo svojom prejave pred guvernérmi USA 28. septembra naznačil, že zvažuje možné letecké údery proti Iránu s cieľom presadiť novú jadrovú dohodu, a varoval: „Irán musí dospieť k dohode, inak riskuje zlé veci,“ pričom poznamenal, že ak sa nedosiahne dohoda, vojenská akcia by mohla nasledovať približne do desiatich dní. Národná rada odporu Iránu uviedla, že Irán 27. septembra nasadil v oblasti Veľkého Teheránu 51 000 bezpečnostných síl v stave zvýšenej pohotovosti, a že kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová povedala na Valnom zhromaždení OSN: „Irán je hlavnou hrozbou pre mier a bezpečnosť vo svojom regióne a nikdy nesmie získať jadrovú zbraň,“ pričom Kanada zároveň oznámila cielené sankcie voči Iránu.³⁴²

Postoj Iránu

Irán trvá na tom, že diplomacia zostáva jedinou cestou k riešeniu sporu s Washingtonom, hoci Araghchi zároveň poznamenal: „Ak sa nás pýtate, niet dôvodu, prečo by sme sa mali vracať k diplomacii. Napriek tomu diplomaciu stále skúšam, pretože si myslím, že by sme nemali premárniť žiadnu šancu na mier.“ Araghchi tiež naznačil, že Irán je pripravený na obnovenie nepriateľských akcií, „aj keby to malo dôjsť až k vojne posledného súdu“. Národná rada odporu Iránu uvádza, že tvrdí zákonodarcovia v Teheráne kritizovali Araghchiho kontakty s USA.¹²