USA rozšírili sankcie voči sieti A7 spojenej s Ruskom pre údajné financovanie Iránu

Ministerstvo financií USA 2. októbra rozšírilo sankcie proti platobnej sieti A7 napojenej na Rusko, zakázalo transakcie s ňou a označilo ju za významnú nadnárodnú zločineckú organizáciu. Ministerstvo tvrdí, že A7 využívala spoločnosti v tretích krajinách na to, aby Iránu a ruským klientom pomáhala presúvať peniaze mimo bežných bankových kanálov.¹²³

Rozsiahlejšia finančná sieť

Toto označenie zaviedol Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) a FinCEN odporučila obmedzenia prevodov spojených so subagentmi siete A7, ako aj upozornenia pre finančné inštitúcie. Meduza uviedla, že toto označenie umožňuje zakázať americkým finančným inštitúciám vykonávať prevody zahŕňajúce týchto subagentov. Opísala ich ako zahraničné schránkové spoločnosti, prostredníctvom ktorých A7 spracúva platby pre ruských klientov.²³

Ministerstvo financií USA tvrdí, že A7 vytvorila celosvetový systém nastrčených spoločností a subagentov s cieľom obchádzať západné bankové obmedzenia. Podľa ministerstva tieto kanály umožnili Centrálnej banke Iránu, Iránskym revolučným gardám a organizáciám podporovaným Iránom presúvať peniaze medzi krajinami. Ministerstvo tiež obvinilo sieť z podpory iránskeho predaja ropy a nákupu zbraní, ako aj z poskytovania služieb kyberzločincom.¹²

Americké úrady uviedli, že subagenti siete A7 údajne používali nepresné obchodné dokumenty, prepravné záznamy a vyhlásenia o tovare, aby nezákonné prevody vydávali za bežné obchodné transakcie. Podľa denníka The Moscow Times subagenti od januára 2025 do júna 2026 uskutočnili prevody po celom svete v hodnote presahujúcej 17 miliárd dolárov. Údaje o údajných metódach aj objeme transakcií pochádzajú od amerických úradov a materiál ich nezávisle nepotvrdil.¹

Rozsah a vlastníctvo

A7 v januári 2026 uviedla, že pre ruské subjekty denne spracúva viac ako 2 000 transakcií v celkovej hodnote 81,44 miliardy eur, teda 91,5 miliardy dolárov, napísal The Kyiv Independent. Podľa média to zodpovedalo približne 13 percentám zahraničnoobchodných transakcií Ruska v roku 2025. Promsvyazbank v samostatnom odhade vyčíslil objem platieb siete A7 za prvých šesť mesiacov roku 2025 na 7,5 miliardy rubľov.²³

Meduza uviedla, že moldavský podnikateľ Ilan Mironovich Shor založil A7 v roku 2024 za účasti Promsvyazbanku, ruskej štátnej banky spojenej s armádou. The Moscow Times napísal, že Shor vlastní 51 percent A7 a že sieť založila banka. Podľa denníka súd v Moldavsku odsúdil Shora na 15 rokov odňatia slobody za pranie špinavých peňazí.¹³

A7 obvinenia odmieta

A7 poprela akékoľvek spojenie so sankcionovanými iránskymi subjektmi alebo teroristickými skupinami. Uviedla, že jej služby podporujú legitímny obchod so spotrebným tovarom a komoditami a zabezpečujú zúčtovanie platieb pre ruský trh. Na sieť a jej digitálny token A7A5 denominovaný v rubľoch sa americké sankcie vzťahovali už od augusta 2025.¹³

The Kyiv Independent uviedol, že opatrenie z 29. septembra sa týkalo 13 ľudí a organizácií v Rusku, Hongkongu, Číne a Pakistane. Napísal tiež, že prezident USA Donald Trump 18. septembra uviedol do platnosti zákon Lindseyho O. Grahama z roku 2026 o sankciách voči Rusku a Iránu, ktorý rozšíril obmedzenia súvisiace s Ruskom a predĺžil platnosť Zákona o sankciách voči Iránu o ďalších päť rokov.²

Washington v roku 2022 uvalil sankcie na Shora a jeho manželku, ruskú speváčku Jasmin, za kroky, ktorých cieľom bolo podľa neho oslabiť stabilitu Moldavska. Podľa denníka The Moscow Times sa na Shora vzťahujú aj sankcie Európskej únie a Británie.¹