Asociácia nemocníc Slovenska varuje: oddlženie štátnych zariadení zväčší nerovnosti

Ministerstvo zdravotníctva SR predstavilo 6. októbra sektorovej rade návrh na oddlženie štátnych nemocníc v hodnote 1,6 miliardy eur, čo viedlo Asociáciu nemocníc Slovenska (ANS) k varovaniu, že ďalšie oddlženie prehlbí dlhotrvajúce nerovnosti v tom, ako štát zaobchádza s nemocnicami podľa ich zriaďovateľa.¹

Údajné nerovnaké zaobchádzanie

Podľa prezidenta ANS Mariána Petka štátne nemocnice už dnes požívajú výhody, ktoré neštátne zariadenia nemajú, vrátane výnimky z odvodov na sociálne poistenie a úhrady nákladov na inštaláciu klimatizácie zo strany štátu. Petko povedal, že štátne nemocnice budú v rámci nového plánu opäť zvýhodnené, zatiaľ čo regionálne nemocnice čelia kritike za to, že sú financované lepšie. „Štátne nemocnice budú opäť zvýhodnené a našim regionálnym nemocniciam kritici vyčítajú, že sú financované lepšie,“ povedal.¹

Petko pripomenul memorandum z roku 2024 medzi odborovým zväzom Lekárske odborové združenie (LOZ) a ministerstvom zdravotníctva, v ktorom sa štát zaviazal, že úpravou programovej vyhlášky zabráni ďalšiemu nárastu dlhu nemocníc. Podľa neho sa tento záväzok nenaplnil a dlh ďalej narastá. „Paradoxne práve v rámci neho sa štát zaviazal, že úpravou programovej vyhlášky nedôjde k ďalšej tvorbe dlhu nemocníc,“ povedal Petko. Ministerstvo uviedlo, že pokiaľ sa dosiahne dohoda s ministerstvom financií, k oddlženiu by malo dôjsť v prvom polroku 2027, a že sa bude vzťahovať na všetky ústavné zdravotnícke zariadenia za rovnakých podmienok bez ohľadu na typ zriaďovateľa.¹

Rozsah dlhu nemocníc

Štátne nemocnice sú podľa ANS chronicky zadlžené, ich dlh presahuje 1 miliardu eur. Asociácia pripisuje veľkú časť tohto dlhu memorandám LOZ, ktoré zvýšili platy lekárov bez toho, aby boli viazané na výkonnosť, v dôsledku čoho štátne nemocnice vynakladajú na mzdy zamestnancov až 90 percent príjmov z poistenia. Prvý viceprezident ANS Igor Pramuk uviedol, že zlepšenie efektívnosti by mohlo priniesť úspory v rozsahu stoviek miliónov eur a že ďalšie oddlženie štátu nebude fungovať bez systémovej reformy.²

Pramuk povedal, že v štátnych nemocniciach rástli mzdy, zatiaľ čo produktivita klesala, a že veľká časť zdravotnej starostlivosti sa presunula do jednodňovej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Zastával názor, že štátne nemocnice by mali zostať kritickou infraštruktúrou bez privatizácie, ale že systém nemôže odmeňovať neefektivitu. Povedal, že je hlboko presvedčený, že nemocnice vo vlastníctve štátu musia ďalej fungovať ako nevyhnutná štátna infraštruktúra, ktorú nemožno predať do súkromných rúk. „Zároveň však systém nemôže odmeňovať neefektivitu,“ povedal, a ako príklady funkčných štátnych zariadení uviedol Východoslovenský onkologický ústav, Nemocnicu v Poprade, Nemocnicu sv. Michala a kardiocentrá.²

Spochybnené čísla

ANS spochybnila tvrdenia predstaviteľa menom Visolajský o financovaní nemocníc a označila ich za nepravdivé a zavádzajúce, pretože podľa nej vychádzajú zo zastaraných údajov z roku 2023, ktoré nezohľadňujú zmeny v úhradách z roku 2024. Podľa ANS úhradová vyhláška z roku 2024 zvýhodnila štátne nemocnice oproti menším zariadeniam a pridelila štátnym nemocniciam 191 miliónov eur na úkor menších nemocníc. Petko povedal, že tieto prostriedky boli pridelené „na úkor menších nemocníc“.²

ANS uviedla, že jej 82 členským nemocniciam dali zdravotné poisťovne spolu 820 miliónov eur, zatiaľ čo 24 štátnych nemocníc dostalo od poisťovní 1,4 miliardy eur plus ďalšie stovky miliónov eur z oddlženia a iných zdrojov, čo spolu predstavuje takmer 2 miliardy eur. Asociácia uviedla, že štátne nemocnice majú prístup k viacerým zdrojom financovania nad rámec úhrad od poisťovní a že presun prostriedkov v prospech veľkých nemocníc ohrozuje mzdy zdravotníckych pracovníkov v regionálnych nemocniciach. Podľa Petka by sa diskusia o financovaní mala zakladať na faktoch a jej cieľom by malo byť zvýšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.²