Nemecký minister varuje Slovensko pred nakláňaním sa k Rusku

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul počas návštevy Bratislavy 29. septembra varoval, že ruský imperializmus pod vedením prezidenta Vladimira Putina predstavuje najväčšiu hrozbu, akej Európa čelí, pričom vyzval Slovensko, aby podporilo sankcie Európskej únie voči Moskve, a varoval pred spochybňovaním záväzkov NATO v oblasti kolektívnej obrany.¹⁵⁷

Wadephulovo varovanie

Na stretnutí so slovenským ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom a premiérom Robertom Ficom Wadephul povedal, že Rusko nepreukázalo žiadnu vážnu ochotu začať rokovania o spravodlivom a trvalom mieri, zatiaľ čo Ukrajina opakovane preukázala svoju pripravenosť pracovať na ukončení vojny, pred ktorou sa bráni od ruskej invázie vo februári 2022.¹⁵

Povedal, že blokovanie spoločných rozhodnutí EÚ oslabuje blok, a novinárom vyhlásil: „Bolo by to nielen prejavom nedostatku solidarity, ale aj nezodpovedné spochybňovať, že najväčšou hrozbou pre Európu je Putinov bojovný imperializmus.“²⁷

Podľa denníka Denník N prišlo toto varovanie uprostred správ, že Slovensko zvažuje zahraničnú politiku naklonenejšiu Rusku a že Fico v poslednom čase spochybnil bezpečnostné záruky NATO pre členské štáty, hoci slovenskí predstavitelia uviedli, že sú proti vytváraniu takzvanej „železnej opony“ medzi Ruskom a EÚ.³

Reakcia Slovenska

Blanár odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu ako flagrantné porušenie medzinárodného práva, no zároveň tvrdil, že vojnu nemožno vyriešiť vojenskou cestou a že nakoniec bude nevyhnutné sadnúť si s Ruskom za rokovací stôl.²⁴

Poukázal na závislosť Slovenska od ruskej energie a povedal: „Slovensko si vybudovalo celú svoju infraštruktúru na základe dodávok ruskej energie,“ a že „prerušenie týchto väzieb by spôsobilo obrovské problémy a nemohlo by sa to udiať zo dňa na deň“.⁴

Sankcie a energetika

Návšteva sa časovo zhodovala s vyradením ruských podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu EÚ – krok, ktorý Slovensko presadzovalo. Wadephul varoval, že EÚ si nemôže dovoliť, aby jednotlivé členské štáty blokovali sankcie, a uviedol, že ukončenie dovozu ruskej energie by malo byť súčasťou plnej podpory Ukrajiny.¹⁵²⁴

Blanár poznamenal, že ukončenie závislosti od ruskej energie bude náročné vzhľadom na desaťročia previazaných vzťahov, pričom dodal, že Slovensko sa snaží rozšíriť svoje zdroje dovozom zemného plynu z Alžírska, hoci kapacita Jadranského ropovodu vedúceho cez Chorvátsko zostáva príliš obmedzená na to, aby nahradila ruskú ropu.²

Politické turbulencie doma

Rokovania prebehli v čase, keď vládnuca koalícia na Slovensku čelila vnútornému napätiu. Dňa 30. septembra parlament proti vôli premiéra odvolal ministra životného prostredia Tomáša Tarabusa – prvý takýto krok za 33 rokov –, čím Ficova koalícia prišla o parlamentnú väčšinu.⁶

Predstavitelia opozície uviedli, že vláda stratila smer. Predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil: „Včerajšok bol prelomový. Fico nielenže prišiel o parlamentnú väčšinu, ale dnes musím povedať, že stratil aj zmysel pre realitu,“ a vyzval na predčasné voľby, zatiaľ čo Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska povedal, že koalícia bude inak „prežívať od krízy ku kríze“.⁶

Podľa Hospodárskych novín Fico vyhlásil, že Slovensko by sa nemalo stať súčasťou vojenského konfliktu v zmysle článku 5 o vzájomnej obrane NATO, pričom neskôr uviedol, že Slovensko si bude plniť svoje záväzky voči NATO. Agentúra Reuters informovala, že slovenské opozičné strany kritizovali premiéra za spochybňovanie záväzku krajiny voči kolektívnej obrane NATO.¹⁷