Francis Halzen získal Nobelovu cenu za fyziku za prácu na IceCube

Podľa správ z 6. októbra získal Francis Halzen, fyzik z Wisconsinskej univerzity v Madisone a Podľa správ z 6. októbra získal Francis Halzen, fyzik z Wisconsinskej univerzity v Madisone a priekopník IceCube, Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 za prácu pri detekcii vysokoenergetických neutrín detektorom pod Južným pólom. Neskoršie správy uvádzali, že cena ocenila jeho vedenie spolupráce IceCube., Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 za prácu pri detekcii vysokoenergetických neutrín detektorom pod Južným pólom. Neskoršie správy uvádzali, že cena ocenila jeho vedenie spolupráce IceCube.¹³⁴

Detektor v antarktickom ľade

IceCube pozostáva z viac ako 5 000 svetelných senzorov umiestnených v približne kubickom kilometri ľadu v hĺbke 1,5 až 2,5 kilometra pod Južným pólom, uvádza Inštitút Nielsa Bohra. Berkeley News označil observatórium za nástupcu AMANDA, staršieho systému vyvíjaného celé desaťročia, ktorý bol neskôr začlenený do konštrukcie IceCube s 91 reťazcami. viac ako 5 000 svetelných senzorov umiestnených v približne kubickom kilometri ľadu v hĺbke 1,5 až 2,5 kilometra pod Južným pólom, uvádza Inštitút Nielsa Bohra. Berkeley News označil observatórium za nástupcu AMANDA, staršieho systému vyvíjaného celé desaťročia, ktorý bol neskôr začlenený do 91-lanového usporiadania IceCube.³⁴

Halzen a jeho kolega v roku 1988 navrhli využitie hlbokého antarktického ľadu na detekciu neutrín, uvádza Inštitút Nielsa Bohra. New Scientist napísal, že Halzen neskôr vypočítal, že detektor pokrývajúci viac ako jeden kubický kilometer by mohol zaznamenať približne jedno neutríno denne; IceCube bol dokončený v roku 2011.¹⁴

Od vzácnych častíc ku kozmickým zdrojom

Neutrína sú elektricky neutrálne častice, ktoré len zriedka interagujú s hmotou a prechádzajú vesmírom, uviedol New Scientist. Táto vlastnosť Neutrína sú elektricky neutrálne častice, ktoré len zriedka interagujú s hmotou a prechádzajú vesmírom, uviedol New Scientist. Táto vlastnosť sťažuje ich detekciu, no zároveň im umožňuje niesť informácie zo vzdialených zdrojov. Mark Pearce, ktorý predsedá Nobelovmu výboru pre fyziku, ich označil za „prízračných poslov z kozmu“., no zároveň im umožňuje niesť informácie zo vzdialených zdrojov. Mark Pearce, ktorý predsedá Nobelovmu výboru pre fyziku, ich označil za „prízračných poslov z kozmu“.¹

IceCube v roku 2013 oznámil dôkazy o vysokoenergetických neutrínach pochádzajúcich spoza Slnečnej sústavy. Podľa Berkeley News majú tieto neutrína energiu miliónkrát vyššiu než neutrína vyžarované Slnkom. Meranie observatória z roku 2017 pomohlo spojiť jedno vysokoenergetické neutríno s objektom TXS 0506+056, zatiaľ čo IceCube v roku 2023 identifikoval neutrína z Mliečnej cesty, uviedol New Scientist.¹³⁴

Spoločný projekt

New Scientist uviedol, že Halzen stál na čele spolupráce zahŕňajúcej viac ako 450 ľudí z 58 inštitúcií v 14 krajinách. Povedal, že projekt sa začal spoluprácou medzi Wisconsinskou univerzitou v Madisone a Berkeley, pričom Berkeley News napísal, že vedci z Berkeley Lab vyrobili elektroniku pre všetky optické moduly IceCube.¹³

Inštitút Nielsa Bohra sa v októbri 2013 stal prvou dánskou inštitúciou, ktorá sa pripojila k spolupráci IceCube, uviedol inštitút. Podľa jeho správy IceCube v januári 2026 modernizovali novými senzormi. Halzen povedal: „Neutrínová astronómia sa iba začína a ešte toho príde viac.“⁴