Francis Halzen získal Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026

Kráľovská švédska akadémia vied udelila 6. októbra Francisovi Halzenovi Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 za jeho kľúčovú prácu na IceCube a identifikáciu vysokoenergetických neutrín z astrofyzikálnych zdrojov. Halzen, 82-ročný fyzik narodený v Belgicku, pôsobí na Wisconsinskej univerzite v Madisone a vo svojom výskume sa venuje zariadeniu na južnom póle nainštalovanému v ľade.²³⁴⁶

Ocenenie po desaťročiach práce

Halzenova snaha zachytiť kozmické neutrína na južnom póle siaha do 80. rokov. Podľa Kráľovskej švédskej akadémie vied predstavil svoju víziu v roku 1988, ešte pred predbežnými skúškami so senzormi v ľade. Podľa akadémie a CBC IceCube dokončili a uviedli do prevádzky v roku 2011.²⁴⁵⁷

Halzen bol v Taliansku, keď ho kontaktoval Nobelov výbor pre fyziku. Výsledok označil za nečakaný a vyjadril nádej, že uznanie pripadne aj ľuďom, ktorí sa k projektu pridali v jeho začiatkoch. S cenou je spojená odmena 12 miliónov švédskych korún, čo zodpovedá približne 1,2 milióna dolárov alebo 1 miliónu eur.²³⁵⁶

Teleskop v antarktickom ľade

IceCube využíva svetelné senzory rozmiestnené v približne jednom kubickom kilometri antarktického ľadu. Denník Corriere della Sera uviedol, že viac ako 5 000 optických senzorov mení tento objem na teleskop. BBC zase informovala, že podľa obrazca a časového priebehu svetla vznikajúceho pri interakcii neutrín môžu vedci odhadnúť smer pohybu častíc.¹³⁷¹¹

Podľa BBC neutrína interagujú s hmotou len zriedka a nemajú elektrický náboj, takže magnetické polia nevychyľujú ich dráhu. Ich signály sú preto užitočné pri skúmaní oblastí, ktoré bežné teleskopy nedokážu ľahko pozorovať. Ich energia môže poskytnúť informácie o procesoch spojených s vybuchujúcimi hviezdami a o prostredí v okolí obrovských čiernych dier.¹

Denník EL PAÍS uviedol, že IceCube v roku 2013 zachytil 28 neutrín kozmického, nie slnečného pôvodu. Akadémia v zdôvodnení Nobelovej ceny ocenila detekciu vysokoenergetických neutrín z astrofyzikálnych zdrojov aj Halzenovu prácu na observatóriu.²³⁴⁶

Medzinárodný projekt

Na kolaborácii IceCube sa podieľa približne 450 fyzikov z 58 inštitúcií v 14 krajinách. Podľa jej údajov sa kolaborácia začala prvým návrhom projektu IceCube z roku 1999 a združuje skúsených výskumníkov, doktorandov, technický personál, softvérových odborníkov, vrtné tímy a inžinierov. Mnohí z pôvodných účastníkov podľa nej zostávajú zapojení dodnes.²⁹

Hoci je výstavba dokončená, podľa IceCube kolaborácia naďalej analyzuje údaje, diskutuje o výsledkoch a pripravuje ďalší rozvoj. Jej výskum sa zaoberá aj otázkami temnej hmoty a vlastnosťami samotných neutrín.²⁹

Mark Pearce, ktorý vedie Nobelov výbor pre fyziku, povedal, že Halzen usmerňoval medzinárodný tím vedcov a inžinierov, ktorý zariadenie postavil. Podľa Pearcea Halzenova vytrvalosť a vedecká vízia umožnili vznik novej formy astronómie.¹⁴⁶

Za hranicami konvenčnej astronómie

IceCube podľa BBC hľadá vysokoenergetické neutrína spojené s búrlivými procesmi za hranicami Slnečnej sústavy. Keďže tieto častice môžu prinášať informácie z oblastí, ktoré sa bežnými teleskopmi skúmajú len ťažko, ich detekcia dáva vedcom ďalší spôsob, ako skúmať vysokoenergetické kozmické javy.¹

Záber kolaborácie presahuje objav uvedený v zdôvodnení Nobelovej ceny. Jej členovia skúmajú vlastnosti neutrín a otázky súvisiace s temnou hmotou. Zároveň pokračujú v prevádzke detektora a vyhodnocovaní jeho údajov.²⁹