Svet · Francúzsko
Francúzske školské protesty pokračujú tretí týždeň
Študentské protesty pre podmienky v školách vstúpili do tretieho týždňa a podpora dospelých rastie. Vláda čelí požiadavkám, aby riešila otázky školstva, pričom navrhuje rozsiahlejšie rozpočtové škrty
Francúzske školské protesty pokračovali aj tretí týždeň, keď študenti, učitelia a rodičia upozorňovali na podmienky a financovanie.
- Študentské protesty pokračovali po celom Francúzsku.
- K hnutiu sa pripojili dospelí podporovatelia.
- Úradom sa do 8. októbra protesty nepodarilo potlačiť.
- Lecornu podporil riešenie kľúčových požiadaviek študentov.
- Odbory plánovali demonštrácie na november.
Čo je nové
- Protesty proti podmienkam v školách pokračovali aj tretí týždeň.
- Úrady hnutie do 8. októbra nedokázali dostať pod kontrolu.
- Lecornu povedal, že kľúčové požiadavky študentov treba riešiť.
- Hlavné odborové zväzy plánovali ďalšie demonštrácie na november.
Stredoškoláci 9. októbra pokračovali v štrajkoch a demonštráciách v Paríži i ďalších francúzskych mestách, keď celoštátne hnutie týkajúce sa podmienok v školách, financovania a vyhliadok mladých ľudí vstúpilo do tretieho týždňa. Protesty prilákali rodičov, učiteľov i ďalších dospelých podporovateľov, zatiaľ čo úradom sa hnutie dosiaľ nepodarilo zastaviť, vyplýva zo správ denníkov The Guardian a The New York Times.12
Rozširujúce sa školské hnutie
The Guardian 6. októbra informoval, že desaťtisíce žiakov narušili chod škôl po celom Francúzsku. Uviedol, že v ten utorok demonštrovali státisíce ľudí vrátane rodičov a učiteľov, pobúrených škrtmi v školstve a podmienkami v školách. The New York Times o dva dni neskôr napísal, že protesty sa sústreďovali na chátrajúce školské budovy a chýbajúcich učiteľov a že sa plánujú ďalšie demonštrácie.12
Na Lýceu Paula Éluarda v Seine-Saint-Denis boli žiaci medzi tými, ktorí pred školou budovali blokády, informoval The Guardian. Fatoumata Sylla Wague, 17-ročná študentka tejto školy, ktorá sa chce stať učiteľkou dejepisu, spojila svoju účasť s podmienkami, v akých dúfa pracovať: „Ak dnes bojujem za naše práva, je to preto, že naozaj chcem učiť, ale v dobrých podmienkach.“1
Podmienky a financovanie
Podľa The Guardian rozpočtové škrty prispeli k poškodeným budovám, preplneným triedam a pretrvávajúcemu nedostatku zamestnancov. Správa opísala niektoré školy ako miesta, kde hrozí zrútenie stropov, vyskytujú sa potkany, pleseň, výpadky elektriny a chýba nábytok; uviedla tiež, že jedna škola v Bagnolet nemala pitnú vodu. Informovala, že na začiatku školského roka chýbali učitelia v polovici základných a stredných škôl, zatiaľ čo priemerná veľkosť tried sa zvýšila z 27 žiakov v roku 2010 na viac ako 30.1
The Guardian tiež informoval, že horúčavy môžu v máji a júni sťažovať využívanie tried. Arnaud Richards, ktorý vedie študentské služby na Strednej škole Iqbala Masiha v Saint-Denis, uviedol, že rekonštrukcia Technického lýcea Gabriela Périho a jeho znovuotvorenie v roku 2022 posilnili väzby v školskej komunite. „To, že samotná škola je pekným miestom, viedlo k tomu, že sa komunita cítila rešpektovanejšia,“ povedal.1
Reakcia vlády a polície
Premiér Sébastien Lecornu podľa The Guardian povedal, že „kľúčové požiadavky študentov treba riešiť“. Tá istá správa však uviedla, že navrhol škrty vo výške 54 mld. eur vrátane reálneho zníženia financovania škôl. Informovala tiež, že počas druhého funkčného obdobia Emmanuela Macrona sa päť premiérov pokúsilo presadiť úsporné rozpočty.1
The Guardian informoval, že bezpečnostné zložky zasiahli 6. októbra proti blokádam škôl a následne sa konfrontácie vyostrili. Uviedol, že zranenia utrpelo viac ako 200 študentov, viac ako 700 policajtov a niekoľko učiteľov. Správa tiež uviedla, že viac ako 4 000 maloletých bolo zadržaných a takmer 1 500 čelilo trestnému stíhaniu; samostatne informovala o 4 400 zatknutiach, prevažne maloletých, počas niečo vyše týždňa. Informovala o ťažkých zraneniach troch mladých ľudí spôsobených policajnou muníciou vrátane straty oka a ruky.1
Marine Le Penová obvinila radikálnu ľavicu z podnecovania protestov a vyzvala na prísnejšiu legislatívu označovanú ako „proti výtržnostiam“, informoval The Guardian. Denník tiež napísal, že pracovníci verejného sektora 6. októbra demonštrovali proti zmrazeniu miezd a že hlavné odborové zväzy pripravovali spoločné demonštrácie na november.1
Prečo na tom záleží
Pokračujúce protesty ukazujú, že obavy zo školskej infraštruktúry a personálneho obsadenia prerástli do širšieho hnutia s účasťou dospelých. Pre čitateľov v Európe tento vývoj ilustruje, ako sa tlak na verejné služby môže stať trvalou politickou otázkou, ak úrady dosiaľ nenašli spôsob, ako protesty ukončiť.2
Súvisiace príbehy
História verzií
- verzia 1 ·



