Francúzske štrajky a blokády škôl testujú Macrona pred rozpočtom na rok 2027

Francúzski štátni zamestnanci v utorok 29. septembra štrajkovali a stredoškoláci blokovali stovky škôl po celom Francúzsku, pretože odbory žiadali viac financií pre školy a nemocnice a vláda sa chystala predstaviť rozpočet postavený na škrtoch vo výdavkoch vo výške 54 miliárd eur.²⁴

Deň štrajku a blokády škôl

Odborové organizácie vyhlásili celoštátny protest, pričom po celej krajine bolo naplánovaných vyše 170 demonštrácií, ktorých cieľom bolo presadiť väčšie financovanie škôl, nemocníc a ďalších verejných služieb. Ranní cestujúci čelili iba miernym meškaniam vlakov a autobusov, hoci úrad civilného letectva upozornil, že lety na niektorých letiskách by mohli byť ovplyvnené.⁴³

Rôzne médiá uvádzali odlišné údaje o účasti: Al Jazeera udávala podiel učiteľov a zamestnancov škôl, ktorí štrajkovali, na približne 11 percent, pričom z ostatných štátnych zamestnancov sa štrajku zúčastnilo menej ako jeden z desiatich, zatiaľ čo EU Today sa odvolávala na vládny údaj, podľa ktorého štrajkovalo 13,71 percenta učiteľov. Acteurs Publics opísal mobilizáciu ako celkovo obmedzenú, no silnejšiu v rámci centrálnej štátnej správy.²⁸⁷

Stredoškoláci blokovali školy vo viacerých mestách. V Paríži bol blokovaný vstup až do jednej z desiatich stredných škôl a na celoštátnej úrovni bolo zasiahnutých vyše 330 stredných škôl. V Lille zamaskovaní žiaci zapálili kontajnery pred Lycée César Baggio, pričom poškodené boli aj autobusové zastávky a billboardy a na políciu lietali predmety, na čo polícia reagovala slzotvorným plynom. Tínedžeri nahromadili kontajnery, aby zablokovali Lýceum Gabriel Guist'hau, a učitelia vytvorili okolo protestujúcich študentov živú reťaz, aby ich ochránili pred políciou. Počas dňa bolo zadržaných 40 ľudí a 10 utrpelo zranenia.²

Sťažnosti na mzdy a služby

Viaceré správy o demonštráciách poukázali na to, že francúzski učitelia majú nižšie priemerné platy než ich kolegovia v iných krajinách Európy. Nedostatok prostriedkov pre hasičov sa naplno ukázal počas letných lesných požiarov a hasiči žiadali dodatočné zdroje po tom, čo boli vyčerpaní na hranicu svojich možností. Podľa odborov klesla kúpna sila zamestnancov verejného sektora od poslednej úpravy platov v júli 2023 o viac ako 6 percent a nadchádzajúci rozpočet by znamenal už štvrtý rok po sebe, počas ktorého zostávajú základné platy štátnych zamestnancov zmrazené.³⁴⁸⁷

Sophie Binet, ktorá stojí na čele odborového zväzu CGT, vyhlásila 48-hodinové ultimátum, v ktorom žiadala, aby vláda upustila od navrhovaných škrtov, pričom CGT žiada revíziu tak úspor výdavkov, ako aj prístupu k mzdám vo verejnom sektore. Odborové organizácie vo všeobecnosti odmietajú plány zmraziť index, podľa ktorého sa určujú platy štátnych zamestnancov.²⁸

Rozpočet na rok 2027

Premiér Sébastien Lecornu mal predstaviť návrh rozpočtu na rok 2027, postavený na škrtoch vo výdavkoch vo výške 54 miliárd eur, z toho 45 miliárd eur tvoria nové opatrenia a 9 miliárd eur vyplýva z existujúcich opatrení z roku 2026. Vláda si kladie za cieľ znížiť deficit na 5 percent HDP; bez týchto opatrení by sa deficit mohol podľa Lecornua priblížiť k 6,5 percenta HDP. Poukázal na súčasnú geopolitickú situáciu a rastúce úrokové sadzby ako na dôvody, pre ktoré bude Francúzsko v nadchádzajúcom roku potrebovať ďalších 10 miliárd eur.⁵⁶

Francúzsky verejný dlh vzrástol na takmer 120 percent hospodárskeho výkonu krajiny, čo ďaleko prekračuje strop deficitu 3 percentá stanovený Európskou úniou. Úradníci znížili svoju prognózu hospodárskeho rastu na rok 2026 na 0,5 percenta a minister financií Roland Lescure pripustil, že krajina nesplní svoj pôvodný cieľ v oblasti deficitu. Rozpočet zahŕňa aj zvýšenie výdavkov na obranu o 6,4 miliardy eur, mimoriadny príspevok zo ziskov veľkých spoločností, z ktorého sa očakáva ročný výnos 5 miliárd eur, a príspevok od dôchodcov v hodnote menej ako 6 miliárd eur.⁸⁶

Lecornu napísal socialistickým poslancom list, v ktorom ich vyzval na rokovania o kompromise, po tom, čo hovorca Socialistickej strany Arthur Delaporte označil rozpočet za „horký úsporný elixír“. Šéf socialistov Olivier Faure varoval, že jeho strana podporí vyslovenie nedôvery, ak sa nič nezmení, zatiaľ čo Mathilde Panot z Nepoddajného Francúzska obvinila vládu, že nemá o čom rokovať a že chce rozpočet presadiť bez ohľadu na námietky.⁵⁶

Politický tlak na Macrona

Prieskum za prieskumom zaznamenáva rozšírenú nespokojnosť s prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho stredopravou vládou, ktorej sa nepodarilo zmierniť nespokojnosť verejnosti. Keďže Lecornuova vláda nemá v Národnom zhromaždení jasnú väčšinu, schválenie rozpočtu predstavuje výzvu.³⁴⁸

V čase, keď sa blíži prezidentská voľba v roku 2027, sa očakáva, že do druhého kola postúpia krajne pravicová predstaviteľka Národného združenia Marine Le Penová a tvrdo ľavicový líder Nepoddajného Francúzska Jean-Luc Mélenchon, pričom analytici za favoritku na víťazstvo považujú Le Penovú.³⁴