Irak vyhlasuje úplnú bezpečnostnú kontrolu, keď koalícia ukončuje svoju misiu

Iracký premiér Ali Faleh al-Zaidi 30. septembra vyhlásil, že misia medzinárodnej koalície pod vedením USA proti Islamskému štátu sa skončila a Irak preberá plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, keďže posledné americké jednotky sa stiahli zo základní vrátane leteckej základne Arbíl na severe krajiny a základne Victoria pri Bagdadskom medzinárodnom letisku.⁵⁶

Odsun koalície dokončený

Kampaň koalície, ktorá sa začala v roku 2014, keď jej jednotky prvýkrát vstúpili do Iraku a Sýrie, aby bojovali proti Islamskému štátu, sa uzatvára na základe dohody medzi Bagdadom a Washingtonom z roku 2024. Pentagon oznámil, že vojenská misia sa skončila, a Spojené štáty odovzdali zvyšné vybavenie Kuvajtu, Turecku a Jordánsku – odchod, ktorý sa podľa zdrojov podstatne líši od odsunu amerických vojsk z roku 2011, pri ktorom na irackých základniach zostalo veľké množstvo vojenského vybavenia a infraštruktúry.¹⁶

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že tento deň znamená víťazstvo pre Spojené štáty, Irak aj pre boj proti ISIS. Al-Zaidi povedal, že spolupráca medzi spriatelenými silami a národmi priniesla víťazstvo nad ISIS, a dodal, že bezpečnostná spolupráca s partnermi z koalície „zostane otvorenou cestou a stane sa efektívnejšou a cielenejšou“. Minister vnútra Qasim al-Araji uviedol, že hoci sa misia skončila, partnerstvo samo bude pokračovať a vyvinie sa do pevnejšieho bilaterálneho vzťahu.¹⁵

Spor o odzbrojenie milícií

Al-Zaidi vyhlásil 1. október za deň plnej iráckej suverenity a začiatok výlučnej štátnej kontroly nad zbraňami, pričom sľúbil, že vláda odzbrojí všetky neiracké ozbrojené skupiny pôsobiace na území krajiny a zabráni, aby irácka pevnina a vzdušný priestor slúžili na ohrozovanie susedných štátov. V ten istý týždeň bol schválený zákon, ktorý zakotvuje postavenie Ľudových mobilizačných síl v bezpečnostnom systéme.³

Kataeb Hezbollah odmietol tvrdenie, že s premiérom uzavrel akúkoľvek dohodu o odzbrojení. Vodca skupiny Abu Hussein Al Hamidawi uviedol, že jeho bojovníci čakali na odpoveď vlády až do poslednej hodiny a dospeli k záveru, že je čas začať odznova, pričom vyhlásil, že „odpor v tomto kole zvíťazil a víťazom je ten, kto vnucuje svoje podmienky nepriateľovi“. Islamský odpor v Iraku uviedol, že rokovania trvajúce viac než 40 dní prostredníctvom štvorstrannej komisie nepriniesli zo strany úradníkov žiadnu odpoveď, pričom zdôraznil, že jeho zbrane zostanú „ako záväzok v rukách našich mudžahedínov“ a že skupinu nezaväzuje žiadny politický termín. Iba dve iránom podporované skupiny a frakcia Saraya Al Salam uviedli, že dali svoje zbrane pod štátnu kontrolu, zatiaľ čo tvrdšie frakcie vyhlásili, že sa neodzbroja, kým z krajiny neodídu zahraničné vojská.³

Zaidi oznámil 90-dňové prímerie útokov ozbrojených frakcií, po ktorom bude nasledovať šesťmesačné obdobie na odovzdanie zbraní, pričom celý proces sa má ukončiť do 30. júna 2027 – termín, ktorý bol pôvodne naviazaný na odsun k 30. septembru, no neskôr bol posunutý. Skupina Ashab al-Kahf varovala, že od stredajšej noci bude vojensky reagovať na akékoľvek zahraničné sily zistené na zemi či vo vzduchu, zatiaľ čo bezpečnostný predstaviteľ Kataeb Hezbollah uviedol, že skupina mieni sledovať irácky vzdušný priestor a pokúsi sa zostreliť akékoľvek nepriateľské lietadlá.⁵

Kurdské bezpečnostné obavy

Pred odsunovou dohodou z roku 2024 bolo v Iraku nasadených približne 2 500 príslušníkov koalície, pričom približne 1 500 vojakov bolo pred konečným stiahnutím rozmiestnených na leteckej základni Arbíl. Od 28. februára zasiahlo Kurdistan viac než tisíc úderov dronmi a balistickými raketami, pričom ministerstvo pešmergov varovalo, že po odchode koalície zostane región bez protivzdušnej obrany – obavu, ktorú server Middle East Eye označil za alarmujúcu.²

Premiér Kurdskej regionálnej vlády Masrour Barzani odmietol tvrdenia, že región zostane zraniteľný, pričom povedal: „Kurdistan má viac než dosť pešmergov, hrdinov a vlastencov pripravených obetovať svoje životy.“ Irak uviedol, že obstaráva vybavenie protivzdušnej obrany od troch krajín – Kórejskej republiky, Turecka a Spojených štátov –, zatiaľ čo Turecko súhlasilo s postupným odovzdaním kontroly nad svojou základňou Bašika Bagdadu.⁵